Vyšlo aj v EKO
BRATISLAVA 17. decembra (SITA) - Pri riešení ekonomických výziev Slovenska v novom programovom období 2014 - 2020 môžu do veľkej miery pomôcť európske štrukturálne a investičné fondy. Už v súčasnosti spolufinancujú vyše 80 % všetkých verejných investícií v krajine. Európska komisia (EK) v schválenom dokumente z utorka o príspevku eurofondov na podporu stratégie rastu, investičného plánu a svojich priorít ocenila, že Slovensko dobre zvládlo hospodársku krízu, ale zároveň upozornila na dlhodobo pretrvávajúce nedostatky.
"Slovensko patrí medzi členské štáty s najvyššou mierou dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mládeže. Zlá dopravná infraštruktúra a neefektívny trh s energiou takisto obmedzujú rastový potenciál," informovala vo štvrtok Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK na Slovensku. Vo vede a výskume je krajina na spodných priečkach rebríčka EÚ, pomerne zle je na tom aj pri niekoľkých ukazovateľoch kvality podnikateľského prostredia. "Problémom je aj, že Rómovia sú na okraji spoločnosti, žijú v nevyhovujúcich podmienkach a nie sú dobre integrovaní do vzdelávania a na trh práce," uviedla. Tieto výzvy sú zdôraznené aj v konkrétnych politických odporúčaniach pre SR, ktoré komisia zverejňuje každý rok na jar.
SR môže v novom programovom období eurofondov v deviatich operačných programoch využiť spolu 15,329 mld. eur. Investície v objeme 3,7 mld. eur môžu zlepšiť dostupnosť dopravy v podobe vybudovania 100 kilometrov nových diaľnic a rekonštrukcie 125 km železničných tratí. Tieto zdroje prispejú aj k modernizácii mestskej hromadnej dopravy vo vybraných mestách a k zlepšeniu podmienok pre vnútrozemskú vodnú dopravu, vrátane modernizácie prístavu v Bratislave. Dosiahnuť úplné pokrytie širokopásmovým internetom o rýchlosti aspoň 30 megabitov za sekundu a rozšíriť siete novej generácie má 805 mil. eur.
Investície vo výške 1,8 mld. eur majú zvýšiť súkromné a verejné výdavky na vedu a výskum z 0,8 % na 1,2 % HDP. Súkromné výdavky na výskum majú vzrásť z 0,3 % na 0,8 % výkonu ekonomiky. Suma 915 mil. eur je určená na zvýšenie konkurencieschopnosti v poľnohospodársko-potravinárskom sektore. Osoh z toho by malo mať 1 250 fariem a štyristo potravinárskych firiem. Takmer 1,5 mld. eur podľa komisie pomôže vybudovať ekologickú infraštruktúru. Vyše dvestotisíc ľudí získa lepšie čistenie odpadových vôd a ďalších vyše dvanásťtisíc ochránia protipovodňové opatrenia.
Viac ako 1 mld. eur do nízko-uhlíkovej ekonomiky má zvýšiť energetickú účinnosť vo verejných a obytných budovách a podnikoch, ako aj podporiť účinnejšie centrálne zásobovanie teplom. Konečná spotreba energie vo verejných budovách by mala klesnúť o 279 mil. kWh za rok, podiel obnoviteľných zdrojov energie na jej konečnej spotrebe by mal vzrásť z 10,4 % na 15,5 %. Investície do regiónov vo výške 890 mil. eur sú určené na zlepšenie prístupu k efektívnym a kvalitným verejným službám a do bezpečnej a ekologickej regionálnej dopravy. Na udržateľný rozvoj miest má ísť 368 mil. eur a na vytvorenie zhruba 1 500 miest podporou malých a stredných podnikov na vidieku 200 mil. eur. Na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy má byť vynaložených 737 mil. eur. Do efektívnosti verejnej správy, súdnictva a vymožiteľnosti práva pôjde 278 mil. eur.
qq;be
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
