Vyšlo aj v EKO
BRATISLAVA 21. januára (SITA) - Odkupovanie časti pohľadávok pôvodných nezabezpečených veriteľov stavebnej spoločnosti Váhostav - SK, a. s. (Váhostav) podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) spĺňa znaky špeciálnej štátnej pomoci a
nevzťahuje sa na neho schéma de minimis. "Finančná pomoc bola poskytnutá veriteľom jediného úpadcu - Váhostavu, čím mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy v porovnaní s ostatnými insolventnými konaniami. Váhostav bol jediným podnikom, na ktorý sa tento zákon uplatnil. Tým mu bola poskytnutá výhoda," informoval vo štvrtok tímlíder SaS pre štíhly štát Jozef Rajtár.
Liberáli uviedli, že minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) nehovoril pravdu, keď tvrdil, že v prípade podozrenia z nedovolenej štátnej pomoci pri odkupovaní pohľadávok veriteľov Váhostavu je SaS úplne mimo. Rovnako podľa nich zavádzal, keď povedal, že tento prípad automaticky spadá pod schému de minimis. Schéma štátnej pomoci v prípade Váhostavu má podľa SaS znaky obchádzania práva Európskej únie, avšak má rovnaký efekt ako priama finančná pomoc. Aj keby boli tieto prostriedky poskytnuté spoločnosti, tá by ich musela použiť na úhradu svojich záväzkov.
"Sme presvedčení, že prijatie novely zákona a nariadenia vlády účinných v danom čase predstavovalo selektívnu výhodu v prospech Váhostavu a nie voči jej veriteľom, bolo pripísateľné štátu a viedlo k použitiu štátnych prostriedkov na narušenie hospodárskej súťaže na trhu otvorenom pre obchodovanie medzi členskými štátmi,“ vyhlásila poslankyňa parlamentu za SaS Jana Kiššová. Dodala, že uvedené opatrenie preto predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, alebo tzv. Lisabonskej zmluvy.
Štátna pomoc Váhostavu bola podľa SaS poskytnutá vo výške doteraz vyplatených 6,8 mil. eur po odrátaní predpokladaného zisku štátu ako nového veriteľa z reštrukturalizácie (15 % z každej odkúpenej pohľadávky). "Táto
pomoc bola poskytnutá v rozpore s oznamovacou povinnosťou a povinnosťou zdržať sa konania, ktoré sú stanovené v článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ," doplnil Rajtár.
V tejto oblasti už existuje precedens aj vo vzťahu k Slovensku, a to prípad Nováckych chemických závodov (NCHZ). Európska komisia vtedy rozhodla, že "spravodlivú hospodársku súťaž a uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže nemožno obchádzať prijímaním osobitných zákonov a štátna pomoc poskytnutá podniku NCHZ musí byť vrátená". Bol to jediný podnik, na ktorý sa tento zákon uplatnil.
Ani v prípade Váhostavu nie je podľa Rajtára pravdepodobné, že by sa EK dala oklamať primitívnymi machináciami v zmysle "rozdelíme sumu 20 mil. eur na dvestotisícové časti a budeme tvrdiť, že ide o špeciálnu výnimku z pravidiel (de minimis) kvôli malej výške sumy".
Predseda vlády Robert Fico a minister financií Peter Kažimír by podľa liberálov mali prestať "s podfukmi na úrovni materskej škôlky" a záväzky by mali preniesť na Juraja Širokého a jeho Váhostav. "Na rozdiel od Generálnej prokuratúry SR príslušná sekcia EK nie je riadená Ficovým spolužiakom a priateľom, ktorý by to zmietol zo stola. Tvrdíme, že dôsledky budeme znášať všetci. Na dlhy Juraja Širokého vrátane pokuty za podvádzanie sa poskladajú daňoví poplatníci,“ dodala Kiššová.
qq;be