BRATISLAVA 19. októbra (SITA) - Mestá a obce sú kľúčové pre napĺňanie klimatických a energetických záväzkov Slovenska, a to aj v súvislosti s novými, ešte ambicióznejšími cieľmi, ku ktorým sa EÚ aj Slovensko zaviazali v Parížskej dohode. Na dnešnom stretnutí Národnej platformy Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike v Bratislave to povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. "Je to práve v mestských oblastiach, kde spotrebúvame najviac energie a kde existuje zároveň najväčší priestor na dekarbonizáciu," zdôraznil Chrenek, ktorý za najdôležitejšie považuje zvýšenie energetickej efektívnosti. "Musíme zlepšiť uplatňovanie smernice o energetickej efektívnosti, aby sa tempo prestavieb budov v našich mestách a obciach ďalej zrýchľovalo. Do roku 2020 tým vieme v Európskej únií vytvoriť dva milióny nových pracovných miest a ušetriť až 39 miliárd eur," uviedol Chrenek, podľa ktorého musí "najviac zabrať predovšetkým verejný sektor, ktorého budovy sa boria s najväčším modernizačným deficitom".
Chrenek konštatoval, že finančné bremeno spojené s plnením energetických a klimatických cieľov nebude ležať výhradne na vládach a na samosprávach. Európska únia sa totiž zaviazala, že na aktivity spojené s ochranou klímy vyčlení do roku 2020 až 20 percent svojho rozpočtu, čo predstavuje 180 miliárd eur. Konkrétne Slovensko má v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vyčlenených 3,13 miliardy eur. Pre samosprávy je významný aj Integrovaný regionálny Operačný program.
Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike je záväzkom samospráv pracovať na plnení energetických a klimatických cieľov EÚ a zmierňovať dopad klimatických zmien. Do tejto mestskej iniciatívy v oblasti klímy a energetiky sa zapojilo zatiaľ sedem slovenských miest a obcí vrátane Bratislavy. Týchto sedem samospráv reprezentuje vyše 680-tisíc Slovákov alebo 12,5 percenta obyvateľov Slovenska. "Aj vďaka viac než 6 700 signatárom Dohovoru v celej EÚ bolo možné doteraz znížiť emisie CO2 o 23 percent v porovnaní s rokom 1990. Významný je aj nárast využívania obnoviteľných zdrojov, ktoré v roku 2013 tvorili už 15 percent finálnej spotreby energií, čo znamená, že aj v tejto oblasti je EÚ na dobrej ceste pre splnenie 20-percentného cieľa do roku 2020," uzavrel Chrenek.
bl;kh
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
