Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 22. novembra (SITA) - Terorizmus, hybridné hrozby, ako aj kybernetická a energetická neistota nedávajú členským štátom inú možnosť, než posilniť vzájomnú bezpečnostnú a obrannú spoluprácu, ktorá povedie k vytvoreniu Európskej obrannej únie. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré dnes schválil Európsky parlament. Poslanci požadujú investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP, vytvorenie mnohonárodných síl EÚ, zriadenie stáleho štábu plánovania a vedenia operácií a autonómne konanie Únie v prípade neochoty NATO zasiahnuť. Agentúru SITA o tom informovala tlačová atašé EP Soňa Mellak.
Podľa slovenského europoslanca Ivana Štefanca (KDH, EPP) súčasná geopolitická situácia a hrozby nútia k tomu, aby sme sa začali viac zaoberať európskou obranou. "Naším cieľom nie je vytvorenie jednotnej armády, ani oslabenie NATO, ale posilnenie spolupráce členských štátov v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, ochrana hraníc či protiteroristické operácie," uviedol Štefanec. Jana Žitňanská (NOVA, ECR) tvrdí, že je nespochybniteľné, že EÚ a jej jednotlivé členské štáty čelia čoraz vyšším bezpečnostným hrozbám, a je preto nevyhnutné zlepšiť spoluprácu v tejto oblasti a zvýšiť celkové výdavky štátov na bezpečnosť a obranu. "Osobne sa však viac prikláňam k posilňovaniu spolupráce v rámci NATO, než k budovaniu paralelnej obrannej štruktúry," dodala europoslankyňa. Monika Smolková (Smer-SD, S&D) tvrdí, že ľudia chcú žiť v bezpečnej Európe, preto sa obrana Únie musí stať prioritou EÚ. "Európske ozbrojené a bezpečnostné zložky musia viac spolupracovať, vymieňať si informácie a spoločne bojovať proti rastúcemu extrémizmu. V dnešnom globálnom svete môže bezpečnosť v Európe zaručiť iba riadne financovaná spoločná obranná politika," uviedla Smolková.
„Naša Únia nie je vybavená na to, aby čelila obrovským výzvam v oblasti obrany. Takmer 30 rokov väčšina jej členských štátov znižovala obranné rozpočty, čo viedlo k zmenšovaniu ich ozbrojených síl. Spolupráca členských štátov je len príležitostná a Európa sa naďalej príliš spolieha na spôsobilosti NATO a solidaritu Spojených štátov," uviedol spravodajca uznesenia Urmas Paet. Preto podľa neho „nastal čas na posun smerom k fungujúcej európskej obrannej politike."
Bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí sa podľa europoslancov v ostatných rokoch výrazne zhoršila v dôsledku výziev ako terorizmus, hybridné hrozby, ale aj kybernetická a energetická neistota, ktorým nedokáže žiadna krajina čeliť samostatne. Zvyšovanie vonkajšej odolnosti a vnútornej solidarity EÚ si však vyžaduje, aby Európska únia držala spolu a konala spoločne, uvádza nelegislatívne uznesenie, ktoré Európsky parlament schválil pomerom hlasov 369 (za): 255 (proti): 70 (zdržalo sa hlasovania).
EÚ by podľa poslancov mala byť schopná rýchlejších a robustnejších reakcií na skutočné hrozby, čo si však vyžaduje užšiu spoluprácu ozbrojených síl členských štátov. V dôsledku duplicitných činností, nadmernej kapacity a prekážok v obrannom obstarávaní dochádza v súčasnosti podľa odhadov k ročným stratám vo výške 26,4 miliardy eur, uvádza sa v uznesení. Parlament preto vyzval členské štáty, aby pristúpili k spoločným nákupom vojenskej techniky a materiálu a zdieľaniu nesmrtiaceho materiálu, akým sú prepravné vozidlá a lietadlá. Poslanci tiež navrhujú zaviesť európsky obranný semester, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, a posilniť koordinačnú úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA).
Uznesenie zároveň nabáda Európsku radu, teda lídrov členských štátov, aby sa ujala vedenia v procese postupného formovania spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla potrebné finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia do praxe. Parlament vyzval na vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií. EP zároveň podporil navrhované investície EÚ do výskumných projektov v oblasti obrany, a to aspoň vo výške 90 miliónov eur na nasledujúce tri roky (2017 – 2020). Poslanci zároveň presadzujú, aby na tieto investície v budúcnosti nadväzoval osobitný európsky program výskumu v oblasti obrany, ktorého rozpočet by mal dosiahnuť aspoň 500 miliónov eur ročne.
EP sa tiež zasadil za užšiu spoluprácu EÚ a NATO - a to najmä na východe a juhu - v boji proti hybridným a kybernetickým hrozbám, v zlepšovaní bezpečnosti na mori a v rozvoji obranných spôsobilostí. EÚ by však podľa poslancov mala byť pripravená konať autonómne v prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť.
nr;lv
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
