BRATISLAVA 30. decembra (SITA) – Pokiaľ ide o nárast extrémizmu a populizmu, vzrastajúce tendencie vidno nielen v Európskej únii, ale aj inde na svete. Cestou, ako riešiť túto situáciu, je efektívne riešiť problémy ľudí. Takisto je potrebné zlepšiť vzdelávanie. V rozhovore pre agentúru SITA to na margo narastajúcich preferencií extrémistických a antisystémových strán povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. V súvislosti s internetovými stránkami, ktoré extrémizmus, výzvy k terorizmu a nepravdivé informácie šíria, Chrenek povedal, že Európska komisia spolupracuje aj s internetovými firmami, ako sú Facebook či Google, aby bolo možné šíreniu takýchto správ ľahšie a rýchlejšie zabrániť.
„Je aj čoraz viacej dezinformačných kampaní a ľudia sú často znepokojení a do určitej miery zmätení z celého vývoja,“ povedal Chrenek. Je to podľa neho spôsobené reálnymi ťažkosťami a zložitosťou hľadania riešení. Mnohé extrémistické, populistické a antisystémové strany ponúkajú zjednodušené, radikálne riešenia, ktoré v skutočnosti nefungujú, ale pre ľudí sú atraktívne. Cestou, ako túto situáciu riešiť, je v prvom rade vyriešiť problémy, ktoré sú v EÚ nahromadené. Je potrebné tiež pôsobiť aj proti dezinformačným kampaniam. „Je to problém, ktorý v prvom rade musia riešiť politici, a tu je dôležité spoločné pôsobenie všetkých krajín. Ak vyriešime hlavné problémy, tak si myslím, že to pomôže,“ uviedol Chrenek.
Aby bolo možné účinnejšie a rýchlejšie zasahovať proti stránkam, ktoré šíria idey tzv. Islamského štátu, nabádajú k nenávisti, extrémizmu a intolerancii, Európska komisia spolupracuje s internetovými gigantmi ako Facebook či Google. Podľa Chreneka ide o dlhodobý projekt, nedávno sa dosiahla ďalšia dohoda o zintenzívnení spolupráce.
V súvislosti s nárastom extrémizmu a populizmu na internete Chrenek pripomenul aj projekt proti pôsobeniu dezinformácií a cielenej propagande. „V rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť je zriadené oddelenie, ktoré sa venuje a poukazuje na nepravdivé kampane a cielené dezinformácie. Snaží sa vyvracať lži, zavádzania, klamlivé informácie,“ vysvetlil šéf EK na Slovensku. Tvrdí však, že snaha európskych inštitúcií nestačí, treba proti týmto trendom bojovať aj na úrovni členských krajín. „Tu je pozitívny príklad z Českej republiky, kde ministerstvo vnútra vytvára oddelenie, ktoré bude pôsobiť voči dezinformáciám, ale aj voči podnecovaniu terorizmu a hybridným hrozbám,“ pokračoval Chrenek s tým, že dôležitá je tiež dohoda medzi EÚ a Severoatlantickou alianciou.
Upozornil, že ak ľudia nemajú kritické myslenie, pravdepodobnejšie podliehajú týmto prúdom. „Často nevedia vyhodnotiť to veľké množstvo informácií, ktoré dostávajú. Niekedy sú mnohé informácie zamerané nie na fakty, ale skôr na emócie, populistické naháňanie volebných preferencií, a to je veľmi nebezpečné. Môže sa to stupňovať a ja si myslím, že sa nemôžeme dať na tú istú vlnu ako extrémisti, ale ísť opačným spôsobom - zamerať sa na riešenia, dávať pozitívnu agendu, ale aj stavať na skutočnosti a nie na chimérach, podnecovaní strachu a negatívnych emóciách,“ povedal šéf Zastúpenia EK na Slovensku.
Pokiaľ ide o otázku vzdelávania, Chrenek pripustil, že v tejto oblasti nemá Európska komisia veľké kompetencie. „Vzdelávanie je v rukách členských krajín, EÚ má iba doplnkové kompetencie a podpornú činnosť. Je to napríklad oblasť odporúčaní, porovnávania, zdieľania skúseností,“ vysvetlil. Dôležité je aj financovanie. Slovensko na oblasť školstva na roky 2014 – 2020 dostane 460 miliónov eur. „Je na Slovensku, akým spôsobom peniaze využije, či už na akútne problémy ako nedostatok škôlok, lepšie vybavenie škôl, ale môže využiť finančné prostriedky aj v tejto oblasti - na pôsobenie voči extrémizmu, intolerancii, na lepšie vzdelávanie o hodnotách a vedeniu ku kritickému mysleniu. Verím, že to Slovensko aj využije,“ dodal.
mt;lv