BRATISLAVA 1. januára (SITA) - Využívanie eurofondov z nového obdobia na roky 2014 - 2020 je stále nízke, ale je dobré, že sa už spustilo veľa výziev, ktoré využívanie európskych peňazí urýchlia. "Je to dôležité, práve na toto obdobie 2014 – 2020 Slovensko dostalo ešte viac finančných prostriedkov, 15,3 miliardy eur. Ak Slovensko naozaj využije všetky prostriedky, môže v čistom získať za toto obdobie 13,5 miliardy eur, čo je 2 500 eur na jedného občana. To je naozaj vysoká čiastka, Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré môžu prijímať najviac," povedal v rozhovore pre agentúru SITA vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie v novom programovom období 2014 - 2020 do 31. októbra v siedmich z jedenástich programov 225,62 mil. eur. Znamená to 1,61 percenta z celkovej alokácie všetkých programov takmer 13,990 mld. eur bez Programu rozvoja vidieka. Vyplýva to z informácií ministerstva financií ako certifikačného orgánu týchto programov o schválení prostriedkov.
Chrenek upozornil, že tých 1,61 percenta je to, čo bolo reálne preplatené. "V skutočnosti je to už vyššie, keďže sa realizujú ďalšie projekty a viaceré sú schválené. V princípe nám do konca obdobia neostávajú štyri roky, ale viac, lebo to úplne vyčerpanie končí až v roku 2023. Stále je tam priestor, ale celý proces sa musí zrýchliť. Okrem samotného čerpania peňazí je však kľúčové ich efektívne využitie" dodal.
Šéf zastúpenia EK na Slovensku zároveň ocenil, že Slovensko dokázalo z peňazí určených na roky 2007 - 2013 vyčerpať približne 97 percent. Upozornil ale, že Slovensko na to, aby mohlo dočerpať eurofondy, dostalo výnimku, možnosť dlhšie čerpať európske peniaze. "Aj to pomohlo, že sa v roku 2015 výrazne zrýchlilo čerpanie európskych prostriedkov a úspešnosť sa naozaj blížila k 100 percentám. Aj tu EK pomohla s ďalšou flexibilitou rozdeľovaním veľkých, a teda hlavne dopravných projektov do viacerých úsekov, volá sa to tzv. fázovanie. To znamená, že nemusel byť celý úsek diaľnice dokončený v jednom finančnom období, ale časť mohla byť presunutá do ďalšieho finančného obdobia," vysvetlil Chrenek s tým, že výrazné zrýchlenie sa dosiahlo práve spoluprácou EK a národných inštitúcií. "Celé využívanie európskych fondov napredovalo pomaly, aj preto EK tlačila na zlepšenie celého procesu a vytvorili sme spoločnú pracovnú skupinu, ktorá navrhovala ďalšie opatrenia, aby sa proces čerpania zrýchlil," vysvetlil ďalej Chrenek.
Problém v pomalom čerpaní eurofondov zo súčasného obdobia vidí Chrenek v tom, že na jednej strane sa v kľúčovom roku 2015, kedy bolo potrebné rozbehnúť nové obdobie, najväčšie úsilie sústredilo na dočerpanie fondov z minulého obdobia. "Celá dokumentácia, technické riešenia, aj administratívne kapacity zohrávajú úlohu, takže celý proces je mnohokrát zložitejší, pomalý. Ďalším problémom už pri samotnej realizácii je aj verejné obstarávanie. Nedostatočná príprava projektov, slabšia administratívna a odborná kapacita a aj náročné verejné obstarávania," vymenoval problémy s čerpaním eurofondov.
"V roku 2015 dostalo Slovensko z rozpočtu EÚ 3,7 miliardy, pričom prispelo menej ako 700 miliónmi, čiže čistý zisk bol v roku 2015 viac ako 3 miliardy, čo je 570 eur na každého Slováka. To je najviac z celej EÚ. Toto zvýšené čerpanie pomohlo aj tomu, že rast ekonomiky v roku 2015 bol na úrovni 3,8 percenta HDP a bol ťahaný práve verejnými investíciami podporenými z európskych projektov," povedal na margo eurofondov Chrenek s tým, že verí, že čerpanie eurofondov sa zrýchli a Slovensko dokáže vyčerpať aspoň 97 percent ako naposledy.
mt;lv
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
