J. ŽITŇANSKÁ: Chce dostupnejší Erasmus+ pre zdravotne postihnutých

02. 02. 2017 | Kategória: Nezaradené

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 2. februára (SITA) - Poslanci Európskeho parlamentu dnes schválili správu, vďaka ktorej by v najbližšom období program Erasmus+ mali v niektorých oblastiach meniť. Možnosť vzdelávať sa, absolvovať odbornú prípravu či zúčastniť sa na dobrovoľníckych projektoch by mali podľa zmien lepšie využívať aj študenti so zdravotným postihnutím či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Agentúru SITA o tom informovala europoslankyňa Jana Žitňanská (ECR, NOVA) s tým, že poslanci v správe tiež vyzvali Európsku komisiu na zníženie administratívnej záťaže pre inštitúcie a hostiteľské spoločnosti zapojené do projektov Erasmus+, ako aj pre samotných účastníkov.
Erasmus+ je program EÚ so zameraním na vzdelávanie, odbornú prípravu a mobilitu. Žitňanská vyzdvihuje, že pre jeho pozitívne výsledky a stále vyšší záujem zvýšili financovanie programu pre zostávajúce obdobie o 40 percent. Podľa Žitňanskej, ktorá sa vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci venuje nezamestnanosti mladých, je vyšší rozpočet rozumný a opodstatnený. "Absolvovanie štúdia alebo praxe v zahraničí až dvojnásobne zvyšuje šancu zamestnať sa, až 64 percent zamestnávateľov považuje túto medzinárodnú skúsenosť pri pohovoroch za veľmi dôležitú,“ vysvetľuje europoslankyňa.
Žitňanská tiež uvádza, že Komisia a členské štáty musia popracovať aj na zviditeľnení projektu. "Vzdelanie a učňovská prax by mala byť prístupná všetkým uchádzačom bez rozdielu. Je absurdné, že aj v 21. storočí sa osoby so zdravotným postihnutím nemôžu na pobyte v zahraničí zúčastniť, lebo im nie ja zaručená bezbariérovosť. V správe tiež vyzývame Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala výšku finančnej podpory, napríklad jednorazových náhrad cestovného a diét. Cieľom je zabezpečiť, aby odrážali reálne životné náklady, a aby predchádzali zadlženosti zapríčinenej obdobím stáže,“ uvádza Žitňanská. Poslanci zároveň apelujú na Európsku komisiu, aby zjednodušila postup podávania žiadostí. Komplikovanosť formulárov, či dlhé platobné lehoty totiž znevýhodňujú menšie organizácie.
Europoslankyňa upozorňuje, že podľa prieskumov využíva mobilitu v praktickej odbornej príprave len jedno percento mladých ľudí, vrátane učňov. Nevyhnutné je podľa nej poskytnúť mladým učňom viac informácií o ich možnostiach vo vzdelávaní, pomoc s ubytovaním a dopravou, ale následne aj vylepšiť formálne uznávanie ich učňovskej prípravy. "Ak chceme skutočne bojovať s nezamestnanosťou mladých, musíme dať učňom rovnaké možnosti ako vysokoškolákom“, tvrdí europoslankyňa Jana Žitňanská.
Viac podpory si podľa poslancov zaslúži aj dobrovoľníctvo. Ako Žitňanská dodáva, program Erasmus+ by mal stelesňovať ideu celoživotného vzdelávania, a to nielen na papieri, ale aj v praxi. Podľa europoslankyne majú neformálne vzdelávanie a dobrovoľnícke aktivity stále pevnejšie miesto aj počas pohovorov do zamestnania.
Za 30 rokov existencie programu Erasmus sa doň zapojilo deväť miliónov ľudí. Slovensko dostalo prvýkrát príležitosť zapojiť sa do Erasmu v roku 1998, vyslalo 59 študentov. Celkový počet Slovákov, ktorí sa doteraz do programu zapojili, bol 107 700 osôb. V roku 2014, keď sa plánovalo nové rozpočtové obdobie na roky 2014-2020, zlúčili program Erasmus s príbuznými programami ako Comenius, Mládež v akcii alebo Európska dobrovoľnícka služba do jedného programu Erasmus+. Najčastejšími destináciami Slovákov v rámci programu Erasmus+ sú Poľsko, Španielsko a Turecko. Naopak, Slovensko je najčastejšou voľbou medzi Čechmi, Nemcami a Španielmi.


nr;to