BRATISLAVA 4. marca (SITA) – V posledných mesiacoch niektorí európski politici čoraz častejšie a otvorenejšie hovoria o viacrýchlostnej Európe. Je to aj jeden z možných scenárov vývoja Európskej únie, ktoré predstavil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Ako pre agentúru SITA vysvetlil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, táto možnosť znamená, že v oblastiach, kde určité krajiny budú chcieť silnejšie spolupracovať, tak sa dohodnú a pôjdu rýchlejšie. V inej oblasti to môže byť iná skupina krajín, ktorá chce spolupracovať.
„Bola by to skôr viacrýchlostná Európa a do určitej miery máme už teraz príklady. Nie všetky krajiny patria do eurozóny, nie všetky krajiny patria do schengenského priestoru,“ vysvetlil Chrenek s tým, že tento model už teraz do určitej miery existuje. Čo je však dôležité – spolupráca by mala byť otvorená pre všetky krajiny. Posilnená obrana, boj proti terorizmu či úrad európskeho prokurátora sú podľa neho príklady, kde by sa skupina krajín mohla vedieť dohodnúť na užšej spolupráci. Zdôraznil, že Európa by sa automaticky nerozdelila na dve časti, ale každá krajina by si mohla vybrať, v ktorej oblasti chce viac spolupracovať, v ktorej menej. Šancu na spoluprácu by ale mala dostať zakaždým.
Ďalší scenár, ktorý Juncker predstavil, hovorí o tom, že krajiny EÚ by sa zamerali iba na voľný trh. „Ozývajú sa hlasy, ktoré volajú po návrate kompetencií na národnú úroveň, sústredenie sa práve len na voľný trh, tak preto aj Komisia dala tento scenár do svojej Bielej knihy, ale určite to nie je scenár, ktorý by sme do budúcnosti chceli,“ priznal šéf Zastúpenia EK na Slovensku. Ako vysvetlil, praktickým dôsledkom tohto scenáru by bolo, že by sa mohli začať vracať silnejšie hraničné kontroly medzi krajinami, mohol by prestať platiť európsky zdravotný preukaz poistenca, čo by znamenalo nárast nákladov na liečenie v zahraničí, ale mohlo by to znamenať aj problémy s rokovaniami o obchodných dohodách.
„V obchodných rokovaniach určite ako celok dosiahneme lepší výsledok, ako keď bude rokovať každá krajina samostatne. V prípade Slovenska si to ani neviem predstaviť, aké by to malo dopady,“ vysvetlil Chrenek s tým, že EÚ jednoznačne profituje z obchodných dohôd, ktoré pomáhajú vytvoriť v Únii pracovné miesta. EÚ by tiež nevedela zaručiť silnú pozíciu v oblasti medzinárodných vzťahov. „Ak by členské krajiny chceli tento scenár, pre Európu by bolo katastrofické. Zvykli sme si na výhody a takto by sme o ne prišli. Ak by sme mali iba voľný trh, nemusela by byť ani regionálna pomoc, to znamená, že by neboli európske fondy, ktoré pomáhajú krajinám rozvíjať sa,“ ozrejmil praktické dopady Chrenek.
Ďalším diskutovaným scenárom je viac Európy. Znamenalo by to, že by členské krajiny postupovali spoločne aj v nových oblastiach. Momentálne nemá Únia silné kompetencie napríklad v oblasti vzdelávania, zdravotníctva či kultúry. Sú tu však spoločné odporúčania, program Erasmus umožňuje státisícom mladým Európanom štúdium v zahraničí, peniaze idú aj na digitalizáciu škôl a ich rekonštrukcie. V týchto oblastiach by bolo možné spolupracovať viac a užšie, bolo by však na dohode členských štátov, ako a ktoré konkrétne kompetencie by preniesli na európsku úroveň.
Prenos kompetencii by bol výraznejší vo všetkých oblastiach. „ Je to scenár, ktorý zodpovedá volaniam veľkého počtu ľudí. Aj medzi politikmi sú takí, ktorí chcú silnejšiu, širšiu a do určitej miery federálnu Európu, preto Komisia dala tento scenár na stôl. Avšak v súčasnej situácii nevidím veľkú vôľu medzi členskými krajinami tento scenár naplniť,“ zhodnotil šéf Zastúpenia EK na Slovensku.
Scenárom, o ktorom hovoria aj politici v strednej Európe, je menej, ale efektívne. Podľa Chreneka by si štáty vybrali oblasti, v ktorých budú silnejšie európske kompetencie, v iných by zase nemusel mať Brusel žiadne slovo. Ako príklad uviedol, že pokiaľ by sa išlo ďalej v téme migrácie, mohli by sme mať Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá by bola zodpovedná za ochranu vonkajších hraníc všetkých krajín. Mohli by sme mať napríklad spoločnú azylovú agentúru a aj spoločnú návratovú politiku. „V iných oblastiach, napríklad v zamestnanosti, by sa mohlo povedať, že všetky kompetencie majú mať národné štáty. V princípe by sa povedalo, že tam nemusia byť žiadne spoločné pravidlá na ochranu zdravia pri práci, základné sociálne opatrenia, nebola by žiadna európska podpora pre vytváranie pracovných miest pre mladých, či podpora pre celoživotné vzdelávanie,“ uviedol príklad Chrenek.
„Európska únia má svoje hodnoty a tých by sa nemala vzdať. Práve tie základné veci, ktoré európske krajiny spojili - snaha o mier, bezpečnosť a demokraciu, tie sú základným DNA Európskej únie a jednoznačne by mali pokračovať. Bez základných hodnôt by EÚ nebola tým, čo je,“ dodal Chrenek na margo toho, či EÚ môže výberom určitého scenára stratiť svoje hodnoty.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
