BRATISLAVA 19. júna (SITA) - Posúdenie stavu implementácie Globálnej stratégie EÚ rok po jej prijatí s osobitným dôrazom na tie časti, v ktorých sa podarilo dosiahnuť najväčší pokrok – najmä pokiaľ ide o posilnenie vojenských a civilných spôsobilostí potrebných na rýchle reagovanie na krízy a konflikty - bolo dnes úvodným bodom programu zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ vo formáte Rady pre zahraničné veci (FAC) v Luxemburgu. "Je to dobrá správa pre občanov Únie, ktorí od nás očakávajú posilnenie vnútornej bezpečnosti našich krajín. Je dobré, že EÚ sa prispôsobuje meniacej sa situácii, musíme byť viac asertívni, ak sa chceme stať relevantným globálnym hráčom," uviedol vo svojom vystúpení minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Informoval o tom tlačový odbor rezortu. Ministri sa na spoločnom zasadnutí zhodli na potrebe posilnenia úlohy EÚ v oblasti námornej bezpečnosti a venovali sa aj spolupráci medzi EÚ a NATO.
Kooperácia medzi EÚ a NATO je podľa Lajčáka nenahraditeľná, keďže čelia spoločným hrozbám a výzvam. „Sme otvorení novým návrhom, ako ešte viac zefektívniť a posilniť synergiu a spoluprácu, predovšetkým v boji proti terorizmu, ale aj pri reagovaní na kybernetické hrozby a vplyv propagandy," uviedol. Boj proti terorizmu bol samostatným bodom rokovania FAC, kde ministri diskutovali o potrebe využiť celé spektrum nástrojov, vrátane spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, na komplexnú a koordinovanú odpoveď na fenomén terorizmu. Rada prijala v tejto veci záverečný dokument, v ktorom zdôrazňuje potrebu zintenzívnenia dialógu a spolupráce s partnermi na západnom Balkáne, Blízkom východe a severnej Afrike a s Tureckom a tiež posilnenie reakcie EÚ v kľúčových tematických oblastiach.
Na tento bod programu nadviazalo hodnotenie vývoja v Iraku, kde sa diskusia sústredila na cesty k politickej stabilizácii a ekonomickej rekonštrukcii krajiny v období po vojenskej porážke ISIL (Daeš). V tejto súvislosti ministri odobrili prípravu osobitnej stratégie pre angažovanie sa EÚ v Iraku, ktorej základom by mal byť rámec už existujúcej Regionálnej stratégie z roku 2015.
V téme migrácie sa ministri sústredili na spoluprácu s tretími krajinami a zlepšenie návratovej politiky. Rada tiež predĺžila platnosť sankcií v odpovedi na ilegálne pripojenie Krymu a Sevastopolu k Rusku do 23. júna 2018.
Počas pracovného obeda ministri hovorili o napätej situácii v Perzskom zálive, ktorá nastala po prerušení vzťahov medzi Katarom na jednej strane a skupinou arabských krajín na strane druhej. Ide o najhoršiu krízu, ktorej čelí región od začiatku osemdesiatych rokov. Je potrebné vyvinúť maximálne diplomatické úsilie o deeskaláciu situácie a podporiť úsilie Kuvajtu o urovnanie sporu politickým dialógom, konštatovali ministri.
Na popoludňajšiu časť rokovania prizvali aj šéfov diplomacie krajín Východného partnerstva. Predmetom diskusie bola príprava novembrového summitu Východného partnerstva a konkrétne formy spolupráce medzi EÚ a jeho šiestimi krajinami. Okrem toho zasadnutiu FAC predchádzalo stretnutie Skupiny priateľov Gruzínska, ktoré organizovalo Slovensko a Lotyšsko.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
