Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 20. júna (SITA) – Atmosféra počas pondelňajších rokovaní o brexite medzi hlavným vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom a britským ministrom pre brexit Davidom Davisom bola podľa slovenského štátneho tajomníka rezortu diplomacie konštruktívna. „Dobrou správou je predovšetkým to, že sme začali. Veď si uvedomme, že od britského referenda uplynul jeden rok, máme jasne stanovený časový rámec, tie povestné hodiny boli v marci spustené. Je dôležité, že sme sa po britských voľbách konečne posadili k rokovaciemu stolu,“ povedal Korčok pred dnešnou Radou pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu.
„Druhá vec je, že atmosféra bola konštruktívna, a to nie je úplne jednoduché, pretože ideme do mimoriadne zložitých rokovaní. Sú tam veľké citlivosti – práva občanov, finančné prostriedky, to sú všetko veci, kde si musíme dať naozaj pozor na to, aby sme my - dvadsaťsedmička ostali jednotní. Vieme veľmi dobre, že Británia má svoje záujmy,“ pokračoval štátny tajomník. Ako dodal, víta, že Briti uznali, že rokovania nemôžu byť paralelné. „Briti uznali, že najprv si musíme spraviť čisto za stolom a pozrieť sa, čo to bude všetko znamenať ich odchod. Slovensko má záujem, aby táto fáza, keď budeme čistiť stôl, bola čo najskôr za nami a ostal nám čas nastaviť vzťahy do budúcnosti,“ uviedol Korčok s tým, že Británia aj po odchode ostane veľmi dôležitou krajinou aj pre Slovensko.
Dnešná Rada pre všeobecné záležitosti, ktorá pripravuje aj tohtotýždňový summit európskych prezidentov a premiérov, sa bude v súvislosti s brexitom venovať aj sťahovaniu európskych agentúr z Londýna. Na stole júnového samitu budú témy ako bezpečnosť a obrana, medzinárodný obchod či migrácia. S cieľom pripraviť toto zasadnutie ministri prediskutujú návrh záverov, ktorý má byť predložený lídrom. Okrem spomínaných tém v ňom figuruje aj znovupotvrdenie záväzku EÚ k implementácii Parížskej dohody či dôraz na prehlbovanie jednotného trhu, vrátane jeho digitálneho rozmeru.
Na zasadnutí bude schválený aj program nasledujúceho predsedníckeho Tria. Po aktuálnom Triu, v ktorom figurovalo aj Slovensko, si štafetu od maltského predsedníctva prevezme trojica Estónsko, Bulharsko a Rakúsko. Ministri tiež prediskutujú hlavné priority členských štátov pre Pracovný program Európskej komisie na rok 2018. Zasadnutie je príležitosťou zdôrazniť témy, v ktorých by členské štáty radi videli konkrétne návrhy legislatívy či zvýšenú prioritu zo strany Európskej komisie.
Slovensko má záujem získať Agentúru pre lieky a liečivá. Táto debata bude podľa Korčoka o nastavení kritérií. Ako objasnil, Slovensko sa drží argumentu, že agentúry by mali získať krajiny, ktoré žiadnu agentúru na svojom území nemajú. „Po vstupe Slovenska a ďalších sa povedalo, že tým najdôležitejším kritériom by malo byť, aby sa v budúcnosti zohľadnilo to, ktoré krajiny ešte agentúru nemajú. Toto považujem za silný tromf, ale otvorene hovorím aj to, že je to agentúra, ktorá je obrovská – sú tam tisíce ľudí, ich rodiny, čiže je to aj obrovská záťaž. Ale na druhej strane považujeme za absolútne jasné, že SR to ide skúsiť,“ povedal Korčok. Slovensko však zároveň rešpektuje kritériá, o ktorých hovoria iné krajiny.
V rámci prípravy na summit sa ministri a štátni tajomníci venujú aj téme migrácie. Ako Korčok informoval, teraz sme konfrontovaní so situáciou v Stredozemnom mori. Touto cestou od začiatku roka prešlo do Európy vyše 60-tisíc migrantov. Korčok tvrdí, že práve tieto čísla dávajú Slovensku za pravdu, že kvótami a prerozdeľovaním sa problémy s migráciou nevyriešia. „Ak nedokážeme zastaviť prílev už na africkom kontinente, tak to dlhodobo udržateľné nebude. Zastaviť ich treba našou oveľa dôraznejšou zahraničnou politikou s týmito krajinami,“ dodal s tým, že bez stabilizácie Líbye sa situáciu nepodarí vyriešiť.
Rokovania o brexite sa začali práve v pondelok 19. júna, takmer rok od refenreda, v ktorom sa Briti rozhodli vystúpiť z Európskej únie. Celý proces by mal trvať zhruba dva roky a zatiaľ nie je jasné, čo presne bude jeho výsledkom.
O odchode Londýna z európskeho klubu rozhodli britskí občania v referende 23. júna minulého roku, v ktorom hlasovalo za vystúpenie 52 a proti nemu 48 percent voličov. Momentálne už sa nálady medzi britskými voličmi menia a podľa najnovších prieskumov je už väčšina obyvateľov Veľkej Británie, hoci tesná, za zotrvanie v Európskej únii. Britská premiérka Theresa Mayová však trvá na tom, že jej krajina z únie vystúpi tak či tak - i keď proti nej v tejto otázke silnie opozícia už aj v radoch jej vlastnej strany.
Nielen opoziční labouristi či Škótska národná strana (SNP), ale aj vplyvní politici z Mayovej Konzervatívnej strany začínajú spochybňovať premiérkin mandát na to, aby sa zasadzovala za takzvaný "tvrdý brexit", po ktorom by sa Veľká Británia dostala viac-menej do úlohy akéhokoľvek iného štátu mimo Európskej únie bez žiadnych bližších väzieb s ňou.
Na váhe týmto hlasom pridali najmä júnové predčasné parlamentné voľby, v ktorých Mayovej konzervatívci síce vyhrali, ale stratili väčšinu v parlamente. Mayová ich pritom vyhlásila tri roky pred riadnym termínom práve s odôvodnením, že chce mať silnejší mandát na rokovanie o vystúpení krajiny z únie.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
