EUROFONDY: Eurofondy by sa nemali krátiť po roku 2020 napriek Brexitu, očakáva Pellegrini

27. 06. 2017 | Kategória: Nezaradené

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 27. júna (SITA) - Eurofondy po roku 2020 by podľa podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer - SD) nemali byť krátené napriek odchodu Veľkej Británie z Európskej únie. "Kohézna eurofondová politika je úspešným príbehom. Mali by sme myslieť na jej budúcnosť, nie na jej krátenie, a to napriek Brexitu," povedal Pellegrini v utorok počas druhého dňa siedmeho Kohézneho fóra v Bruseli. "Eurofondy však nesmú byť brané ako rukojemník a nesmú byť využívané na vyvíjanie tlaku na iné štáty," uviedol vicepremiér na podujatí, konanom každé tri roky.

Slovensko je na polceste procesu vyrovnávania regionálnych rozdielov. "Druhá polovica cesty bude náročná. Potrebujeme sa sústrediť na transformáciu reagujúcu na gobalizáciu a technologické zmeny," vyhlásil Pellegrini. Eurofondová politika by podľa neho mala aj po roku 2020, teda v ďalšom programovom období, pokračovať v plnení svojej základnej úlohy a investovať do potrebnej kvalifikácie pracovnej sily v regiónoch, aby sa Európska únia mohla ďalej rozvíjať.

Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker po pondelkových vystúpeniach eurokomisárov v utorok potvrdil, že kohézna politika približuje úniu občanom a rieši ich problémy. "Solidarita je základom Európskej únie. Ale nemôžeme ju mať bez reciprocity a zodpovednosti, keď ide o uplatňovanie našich spoločných hodnôt," upozornil Juncker. "Nemôžeme meniť systém každých sedem rokov. Budeme musieť reformovať. Potrebujeme viac riešení šitých na mieru, ktoré reflektujú špecifiká," zdôraznil.

Európsky parlament nebude podporovať žiadne oslabenie kohéznej politiky. Ako informovala jeho prvá podpredsedníčka Mairead McGuinness, kohézna politika je na to, aby podporovala rast a umožnila EÚ reagovať na nové výzvy. Za potrebné označila dokončenie budovania energetického a digitálneho trhu.

Kohézna eurofondová politika je investičná politika podporujúca rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť rôznorodých regiónov Európskej únie. Na Slovensku bolo do roku 2015 vďaka európskym zdrojom vytvorených viac ako 120 tisíc nových miest a celkovo prispeli k viac ako dvom percentám celkovej zamestnanosti. Závery Kohézneho fóra budú premietnuté do Siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorú vydá Európska komisia na jeseň tohto roku.