vyšlo aj v EKO
BRATISLAVA 24. októbra (SITA) - Smernica Európskej únie o vysielaných pracovníkoch, ktorú schválila Rada Európskej únie pre zamestnanosť, je podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera pre Slovensko dobrým kompromisom. "Táto smernica by mala v značnej miere eliminovať akékoľvek nežiadúce javy, ktoré aj do odmeňovania vysielaných zamestnancov Slovenskej republiky v minulosti boli aplikované," povedal minister na utorkovej tlačovej besede. Upozornil na to, že smernicu ešte musí schváliť Európsky parlament.
Šéf rezortu práce a sociálnych vecí ocenil, že zo smernice bola vyňatá oblasť dopravy a takisto súčasťou smernice nebude tranzit. Dĺžka vyslania zamestnancov do inej krajiny únie bude môcť podľa Richtera na základe smernice dosiahnuť až 18 mesiacov. Takúto lehotu považuje za dostatočnú, keďže priemerná dĺžka vyslania zamestnancov zo Slovenska vlani a predvlani dosiahla 52, resp. 53 dní.
Minister Richter tiež vyzdvihol to, že na aplikovanie smernice do praxe sa vytvorilo štvorročné prechodné obdobie. "Nové pravidlá prinášajú aj veľmi veľa nových úloh pre jednotlivých zamestnávateľov a pokladali sme za veľmi dôležité, aby sa na to vedeli včas pripraviť," povedal. Štvorročné prechodné obdobie je podľa neho pre prípravu firiem na novú smernicu postačujúce.
Obdobie vyslania zamestnancov na 18 mesiacov a štvorročné prechodné obdobie označil za veľmi veľké kompromisy, na základe ktorých Slovensko v záverečnom hlasovaní túto smernicu podporilo. "Dokázali sme vyrokovať to, na čo nám v maximálnej miere záležalo," povedal minister. Slovensko a Česká republika podľa neho nakoniec kompromisný návrh smernice podporili, kým Maďarsko a Poľsko zotrvali na odmietavom postoji.
Európska únia dosiahla dohodu o takzvaných vysielaných pracovníkoch, keďže zamestnanci z východoeurópskych členských krajín únie sa často považujú za lacnú pracovnú silu, ktorú firmy dočasne vysielajú do prosperujúcejších štátov bloku. Európska únia vo vyhlásení informovala, že na základe dohody bude možné vysielať pracovníkov na 12-mesačné obdobie, ktoré bude možné za určitých podmienok predĺžiť o ďalších šesť mesiacov. Dohoda zároveň zaručuje, že vysielaní pracovníci budú platení v súlade so zákonmi a praxou hostiteľskej krajiny.
Vysielaní pracovníci však zo svojich miezd naďalej budú platiť dane a sociálne odvody vo svojich domovských krajinách. Znamená to, že náklady zamestnávateľov na pracovnú silu z takých krajín, ako sú napríklad Rumunsko či Poľsko, budú naďalej nižšie v porovnaní so západoeurópskymi štátmi. Väčšina vysielaných pracovníkov je zamestnaná v odvetví stavebníctva, ale pracujú aj ako zvárači, elektrikári, či opatrovatelia starších ľudí.