Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 17. februára (SITA) – Na mýty a nepravdy o zmene času z letného na zimný upozorňuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na svojej stránke euromyty.sk. Európsky parlament totiž na februárom plenárnom zasadnutí rokoval a hlasoval o zmene času, poslanci vyzvali Komisiu, aby striedanie času prehodnotila, argumentujú dopadmi na zdravie ľudí. „Keďže všetky členské štáty uplatňujú zmenu času, EÚ v smernici zjednotila len začiatok a koniec letného času. Komisia každých päť rokov uverejňuje presné termíny zmeny času na ďalších päť rokov. Keby tato otázka nebola zjednotená, viedlo by to k chaosu v rôznych sektoroch, najmä v doprave, IT, telekomunikáciách, službách,“ píše sa na stránke s tým, že zmenu času zaviedla väčšina členských štátov v 70. rokoch 20. storočia počas ropnej krízy, pričom vychádzali z toho, že zmena času pomôže šetriť energiu.
„Hoci na úrovni EÚ prebiehajú diskusie o tejto otázke, žiaden z členských štátov nemá vôľu súčasný stav meniť. Komisia priebežne skúma postoje členských štátov k tejto otázke a posledný prieskum ukázal, že všetky štáty vrátane Slovenska sú so súčasným stavom spokojné a nechcú ho meniť. Aj aktuálne prieskumy verejnej mienky preukázali, že väčšina Európanov si želá zachovanie zmeny času,“ tvrdí ďalej Komisia na stránke, na ktorej vyvracia klamstvá súvisiace s EÚ.
V skratke teda podľa Komisie platí, že EÚ súčasný režim nezaviedla, ani nemá právomoc ho meniť. Jediné, čo sa na úrovni EK spravilo, je, že keď už všetky krajiny EÚ menia čas, aspoň sa určil spoločný začiatok a koniec letného času. Právomoc zmeniť súčasný režim striedania času majú len členské štáty.
Poslanci EP schválili nelegislatívne uznesenie pomerom 384 za a 153 proti. Europarlament tak reagoval na negatívny postoj časti verejnosti k marcovému a októbrovému striedaniu času. Okrem toho pripomína, že viacero vedeckých štúdií poukázalo na negatívne účinky striedania času na ľudské zdravie. EP však zároveň zdôraznil, že EÚ si musí zachovať jednotný časový režim, čo znamená, že rozhodnutie o zrušení či zachovaní striedania času sa musí vzťahovať na všetky členské štáty.
„Podporujem zrušenie striedania letného a stredoeurópskeho času. Vedecký výskum deviatich univerzít poukazuje na to, že až 20 % obyvateľov trpí zdravotnými problémami v priebehu striedania času. Rovnako je tu jasná vôľa občanov EÚ, ktorí si želajú mať jeden čas,“ reagoval na uznesenie slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽANO). Zrušenie striedania času podporuje aj europoslanec a predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého úspora energie plynúca zo striedania času je dnes už len symbolická. „Striedanie času považujem skôr za historický prežitok obťažujúci spoločnosť. Preferoval by som zavedenie celoročného letného času," uviedol. Podobne sa vyjadrila aj europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). „Verím, že sa Komisia bude návrhom v blízkej budúcnosti zaoberať a spoločne s Radou konečne vyriešia tento problém," konštatovala.
Jarnú a jesennú zmenu času v EÚ zosúlaďuje smernica o úprave letného času z roku 2001. Smernica stanovuje deň a čas, kedy sa začína a končí obdobie letného času v celej Únii. Cieľom harmonizácie bolo zefektívniť fungovanie vnútorného trhu EÚ.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
