Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 16. apríla (SITA) - Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na mesto Dúmua, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.
„Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady OSN bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho šesť týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom," povedal dnes v súvislosti s nedávnym vojenským zásahom USA, Francúzska a Veľkej Británie na laboratória a sklady chemických zbraní Korčok. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je podľa Korčoka potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá by sa mala konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Informoval o tom tlačový odbor rezortu diplomacie.
Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Korčok skonštatoval, že je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžeme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie, ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je naším spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol štátny tajomník.
Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ dnes takisto po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, respektíve riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe piatich princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska.
Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity, a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov, ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím však neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ povedal pri tejto téme Korčok.