Muž, ktorý peňaženku našiel, bol cudzinec a hovoril lámanou češtinou. „Uviedol, že peňaženku objavil okolo deviatej ráno voľne položenú na bankomate,“ uviedla mestská polícia na Facebooku. Policajtom sa podľa dokladu, ktorý bol v peňaženke, podarilo kontaktovať pravdepodobného majiteľa. „Neskôr na oddelenie prišiel 68-ročný muž, ktorý popísal presné okolnosti straty. Pri výbere hotovosti si peňaženku odložil na bankomat, a pretože sa ponáhľal, zabudol ju tam,” uviedli policajti.

Muž stratenú peňaženku presne popísal a po jej prevzatí dodal, že sa z nej nič nestratilo.

https://tn.nova.cz/zpravodajstvi/clanek/634299-cizinec-u-bankomatu-v-plzni-nasel-penezenku-byla-plna-bankovek

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Európska únia je miestom, kam Slovensko s jeho hodnotami patrí. Uviedol to pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do EÚ premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) na svojom oficiálnom účte na sociálnej sieti Facebook. Pellegrini dodal, že Únia stojí pred viacerými výzvami, pričom základom má byť podľa neho silný sociálny pilier. Premiér dúfa, že v májových eurovoľbách zvíťazia štandardné politické strany.

„Prvý máj nie je žiadnou socialistickou nostalgiou, ale mimoriadne významným dňom s presahom do budúcnosti. Práve dnes si pripomíname naše 15. výročie vstupu do Európskej únie. Bol to jeden z najdôležitejších dní v modernej slovenskej histórii, pretože sme sa definitívne a naplno začlenili do spoločnosti, kam našimi hodnotami patríme. Nič sa na nich nemení ani dnes,“ povedal Pellegrini.

Pellegrini je presvedčený o tom, že EÚ je budúcnosťou Slovenska. „Slovenská republika sa tak stala súčasťou moderného demokratického spoločenstva postaveného na spoločných hodnotách, rozvíjaní ekonomickej spolupráce a presadzovaní sociálnej politiky. Som presvedčený, že EÚ je budúcnosťou Slovenskej republiky, pretože nám vytvára slobodný priestor na rozvoj a prosperitu. V ďalšom období existencie EÚ pred nami stojí celý rad úloh, ako zefektívniť jej činnosť, som však presvedčený, že základom je budovanie jej silného sociálneho pilieru. Aj keď pred nami stojí zložité obdobie, verím, že v nastávajúcich voľbách do EP zvíťazia štandardné strany, ktoré majú záujem rozvíjať úspešný projekt EÚ a súčasťou tohto procesu bude aj Slovenská republika. 28 rôznych národov vždy hľadá ťažšie cestu ku konsenzu ako veľké národné štáty, ale musíme ho naďalej hľadať, aby Európa bola ako celok silnejšia a úspešnejšia,“ dodal premiér.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

„Pred pätnástimi rokmi sme urobili rozhodnutie, ktoré nás pevne ukotvilo v politicky zjednotenej Európe. Dnes sme jej pevnou súčasťou s právami, povinnosťami a zodpovednosťou. Nestačí hovoriť o tom, čo nechceme, to hovoria malé deti. Ak chceme sedieť pri stole s dospelými, musíme prísť s vlastnou pozitívnou predstavou o budúcnosti,“ uviedla pri príležitosti výročia Anna Záborská. Podľa Štefanca má Slovensko v súčasnosti v rámci EÚ silné postavenie. „Takúto silnú pozíciu Slováci nikdy vo svojich dejinách nemali. Naša cesta do EÚ bola strastiplnejšia ako cesta našich susedov, no o to viac by sme si mali vážiť, že sa nám to nakoniec podarilo a môžeme využívať všetky výhody spoločného trhu, meny a otvorených hraníc. Každý, kto si predstavuje pozíciu Slovenska mimo integrovanej Európy, hazarduje s budúcnosťou našich detí a vnúčat,“ povedal Štefanec, ktorý sa domnieva, že EÚ nie je bez chýb, ale treba o nich otvorene hovoriť a zlepšovať.

Škripek vidí v ďalšom období pred Úniou výzvy. „Európska únia vyrástla zo žido-kresťanských koreňov. Ak má obstáť v skúškach času, musí sa k týmto koreňom neustále vracať. Veľké výzvy dnešnej doby, ako sú migrácia, prehlbovanie ekonomických rozdielov, udržateľný rozvoj či boj proti klimatickej zmene, dokáže Európa zvládnuť len vtedy, ak sa zomkne okolo hodnôt, ktoré spájajú všetky európske národy,“ uviedol Škripek.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Slovenská republika si dnes pripomína 15. výročie vstupu do Európskej únie, ktorej členom sa spolu s ďalšími deviatimi krajinami stala 1. mája 2004. Počas tohto obdobia sa podľa Ministerstva obrany SR aktívne zapájala do riešenia spoločných otázok v oblasti bezpečnosti a obrany, plnenia záväzkov v rámci medzinárodného krízového manažmentu, ako aj do viacerých nových iniciatív ako sú Stála štruktúrovaná spolupráca EÚ v oblasti obrany (PESCO) alebo vznikajúci Európsky obranný fond. „Slovensko podporuje posilňovanie spolupráce členských štátov EÚ v oblasti obrany na všetkých úrovniach a priamo k jej prehlbovaniu aj prispieva,“ zhodnotil minister obrany Peter Gajdoš. Ako ďalej vysvetlil, príspevok Slovenska je viditeľný nielen v rámci PESCO, kde sa naša krajina zúčastňuje spolu na ôsmich projektoch a iniciovala a vedie vlastný projekt EuroArtillery týkajúci sa nepriamej palebnej podpory, ale oveľa dlhodobejšie aj v rámci medzinárodného krízového manažmentu EÚ.

„Naši profesionálni vojaci sa počas pôsobenia v misiách a operáciách pod vedením Európskej únie stali uznávanou súčasťou medzinárodných tímov, pričom sa ich už v zahraničí vystriedalo viac ako 900 a v súčasnosti v nich pôsobí 42 slovenských vojakov,“ doplnil minister obrany. V roku 2017 sa pod vedením Európskej únie slovenskí vojenskí policajti historicky prvýkrát zapojili aj do námornej operácie EUNAVFOR MED Sophia. Slovenskí vojaci dlhoročne pôsobia v rámci operácie EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine a v pozorovateľskej misii EUMM v Gruzínsku, a v minulosti sa zúčastnili napríklad aj na výcvikovej misii EUTM v Mali.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko. Ministri obrany SR a ďalší predstavitelia Ministerstva obrany SR sa aktívne zúčastňujú na spoločných rokovaniach so svojimi európskymi kolegami, aby hlas Slovenska bol v EÚ počuť aj pri takej náročnej téme, akou je bezpečnosť a obrana.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Slovensko sa zaradilo medzi najúspešnejšie a najviac integrované krajiny v rámci štruktúr Európskej únie. Uvádza to rezort zahraničných vecí pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Ministerstvo tiež doplnilo, že Európska únia v súčasnosti predstavuje pre nás najvhodnejší politický, sociálno-ekonomický a kultúrny existenčný priestor. Aj vďaka EÚ je Slovensko podľa rezortu zahraničných vecí atraktívnejšou krajinou. „Pred pätnástimi rokmi sa naša krajina spolu s ďalšími deviatimi štátmi stala členom spoločenstva založeného na spoločných hodnotách, princípoch demokracie, sociálnej trhovej ekonomiky, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd. Po našom vstupe do EÚ, ktoré občania výrazne podporili v referende, sme sa rýchlo zaradili medzi najúspešnejšie a najviac integrované krajiny. V roku 2007 sme sa stali súčasťou schengenského priestoru, v roku 2009 sme prijali spoločnú menu euro a v roku 2016 sme historicky po prvýkrát predsedali Rade Európskej únie,“ uvádza ministerstvo. Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor rezortu.

„Európska únia dnes predstavuje pre našu krajinu prirodzený a najvhodnejší politický, sociálno-ekonomický a kultúrny existenčný priestor. Priestor, ktorý poskytuje našim občanom bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. Priestor, v ktorom môžu naši občania bez čakania na hranici voľne cestovať, kde nemusia naši občania čakať na pracovné povolenia pri zamestnaní sa v inej členskej krajine, alebo kde nemusia naši študenti žiadať o študentské víza, keď chcú študovať v zahraničí. Európska únia vďaka existencií jednotného trhu robí našu krajinu bohatšou a atraktívnejšou. Finančná podpora z európskych fondov a zahraničné investície posunuli našu krajinu výrazne dopredu. Využili sme ich na rozvoj dopravnej infraštruktúry, obnovu miest a obcí, modernizáciu škôl a nemocníc, znižovanie nezamestnanosti, digitalizáciu kultúrneho dedičstva, informatizáciu verejnej správy, rozvoj poľnohospodárstva či zlepšenie životného prostredia,“ dopĺňa stanovisko.

Rezort zahraničných vecí touto cestou apeluje na občanov aj pre najbližšie májové eurovoľby. „Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zdôrazňuje, že vstupom do Európskej únie sme sa stali súčasťou vyspelého spoločenstva, ktoré môžeme aktívne formovať, a tak presadzovať záujmy v prospech našich občanov. Nesieme tým diel zodpovednosti za ďalšie smerovanie a budúcnosť Európskej únie, ktorý môžu naši občania preukázať aj aktívnou účasťou v najbližších voľbách do Európskeho parlamentu,“ uzavrel rezort.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Slovensko si dnes pripomína pätnáste výročie od vstupu do Európskej únie (EÚ). Podľa bývalého predsedu vlády SR a v súčasnosti prezidenta Inštitútu pre politiku a reformy a Centra pre európske štúdiá Wilfrieda Martensa v Bruseli Mikuláša Dzurindu ide členstvo v EÚ Slovensku k duhu. Ako uviedol pre agentúru SITA, „každým rokom sa o niečo viac ako jedno percento približujeme úrovňou svojich príjmov k úrovni príjmov Nemcov. Iste, niekomu sa to môže zdať pomalé, ale postupne dobiehame najlepších.“ Podľa Dzurindu je preto dôležité tešiť sa z bezpečnosti a z toho, že v Európe vládne mier. „Zväčšili sa možnosti nájsť si prácu, ale aj študovať, obstarať si kvalitnejšie zdravotné zabezpečenie a cestovať, žijeme dlhšie a lepšie,“ zdôvodňuje Dzurinda.

Na druhej strane však zdôrazňuje, že čím sa máme lepšie, tým výraznejšie klesá ochota, vôľa a odvaha politických lídrov presadzovať potrebné zmeny. Za jednu z najväčších výziev súčasnosti považuje Dzurinda migráciu. „Keďže zodpovední lídri neraz váhajú, alebo sa boja prijať opatrenia, ktoré sú krátkodobé, bolestivé a nepopulárne, uvoľnený priestor využívajú populisti a extrémisti,“ objasňuje Dzurinda. Preto podľa neho treba jasne vymedziť, za ktoré oblasti zodpovedajú inštitúcie únie a za ktoré nesú zodpovednosť členské štáty. „Európske inštitúcie by sa nemali miešať do oblastí, za ktoré zodpovedajú členské štáty, a tie by sa nemali vyhovárať za zlyhania, ktoré spadajú do národnej kompetencie,“ mieni Dzurinda.

Poukazuje taktiež na fakt, že v súčasnosti je EÚ viacrýchlostná. Niektoré členské štáty podľa jeho slov ešte stále zotrvávajú na čo najdôslednejšej zvrchovanosti a suverenite, a to aj v oblastiach, kde by sa žiadala užšia spolupráca. „Je tomu tak okrem eurozóny aj v oblastiach zahraničnej politiky, obrany či ochrany vonkajších hraníc. EÚ preto bude fungovať v rôznych ´podskupinách´ – diferencovane, ale to len po istý čas,“ vysvetľuje bývalý premiér. Únia je totiž podľa neho stále príťažlivá, keďže ako vidíme, ani Veľkej Británii sa z nej veľmi nechce odchádzať.

Dzurinda preto zdôrazňuje dôležitosť účasti na blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu (EP), aby bol parlament reprezentatívny, aby odzrkadľoval čo najširšie spektrum občanov, aby mal teda vysokú legitimitu. „Ísť voliť treba aj preto, aby sme si do EP vybrali nielen reprezentatívnych ľudí, ale tiež ľudí, ktorí dokážu presadzovať naše záujmy, hodnoty, priority, opierajúc sa pritom o naše skúsenosti,“ dodáva Dzurinda.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) odletel do poľskej Varšavy na oslavu 15. výročia vstupu do Európskej únie. Na podujatie vicepremiér odcestoval v zastúpení predsedu vlády SR Petra Pellegriniho (Smer-SD) na pozvanie poľského premiéra Mateusza Morawieckeho.

Premiéri a zástupcovia krajín v Poľsku podpíšu spoločnú deklaráciu. Jej hlavným cieľom je zosumarizovať prínos členstva v Európskej únii a zároveň načrtnúť vnímanie súčasnej politickej agendy Únie, ako aj úvah o jej budúcnosti. V deklarácii zároveň vyzvú na čo možno najvyššiu účasť v nadchádzajúcich eurovoľbách. Vicepremiér Richard Raši na stretnutí, na ktorom sa okrem iného zúčastnia aj premiéri ôsmich krajín, vystúpi s príhovorom. V ňom zhodnotí prínosy Európskej únie pre občanov Slovenska, ako aj minulé a súčasné programové obdobie eurofondov.

Slovenská republika si dnes pripomína 15. výročie od vstupu do Európskej únie. Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Predseda Národnej rady SR a Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko ocenil prínos Európskej únie na život občanov Slovenska. „Presne pred 15 rokmi, v roku 2004, sa začal pre Slovensko písať veľmi úspešný príbeh. Vstupom do Európskej únie sa nám postupne otvorili hranice, začal sa rozbiehať cestovný ruch, otvorili sa možnosti voľnému obchodu, poskytli sa nám nové pracovné možnosti. Veľa vecí sa rozbehlo aj na Slovensku. Vybudovali sa detské ihriská, zrekonštruovali školy a škôlky, mnohé dediny sa pripojili na kanalizáciu. Je faktom, že nám EÚ priniesla veľa pozitív,“ zhodnotil predseda parlamentu. Agentúre SITA poskytol Dankove stanovisko jeho hovorca Tomáš Kostelník.

Na druhej strane Andrej Danko upozorňuje na to, že Brusel často zabúda na problémy bežných občanov. „Europoslanci by mali viac riešiť reálne problémy ľudí. Je nonsens, že riešia obmedzenie príkonu vysávačov, no osobné údaje na internete sú stále nechránené. Až vďaka nášmu nátlaku začali riešiť dvojakú kvalitu potravín, či nekalé obchodné praktiky,“ dodal Danko. Východiskom by bola podľa šéfa národnej rady väčšia prepojenosť národných parlamentov s európskymi politickými špičkami. „Vždy jasne deklarujem, že Európska únia je to najlepšie riešenie pre Slovenskú republiku. Potrebujeme ale, aby prišli noví politickí lídri, ktorí nastavia lepšie fungovanie, novú komunikáciu a pripravia reformu Európskej únie,“ uzavrel. Danko aj v tejto súvislosti apeluje na voličov, aby zvolili svojich zástupcov v blížiacich sa eurovoľbách.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Európska únia je jedinou cestou, ktorá Slovenskej republike zaručuje bezpečnosť, mier a prosperitu. Uviedol to pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do EÚ prezident Andrej Kiska. Podľa jeho slov po Nežnej revolúcii a vzniku samostatnej republiky dominujú z historického pohľadu dva dátumy – vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) a vstup do EÚ. Prezident Andrej Kiska pri príležitosti 15. výročia pozval na slávnostný obed ľudí, ktorí sa pričinili o náš vstup do EÚ. Spolu s tými, ktorí sú dnes politicky a odborne zodpovední za aktívne vystupovanie Slovenska v EÚ. Medzi pozvanými boli aj tí, ktorí prispeli k nášmu vstupu do Severoatlantickej aliancie pred 15 rokmi.

„Presne pred 15 rokmi Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. V marci uplynulo 15 rokov, odkedy sa naša krajina stala súčasťou Severoatlantickej aliancie. Po Nežnej revolúcii a vzniku Slovenskej republiky neexistujú v našich novodobých dejinách dôležitejšie dátumy, ako sú tieto dva. V roku 2004 si ľudia na Slovensku vybrali budúcnosť. Jedinú cestu, ktorá nám garantuje mierové spolunažívanie s našimi susedmi. Jedinú cestu, v ktorej môžeme v bezpečí rozvíjať a v pokoji posilňovať našu krajinu, slobodne pracovať, študovať a cestovať po celom kontinente, platiť spoločnou menou, zlepšovať život ľudí na Slovensku, presadzovať naše národné záujmy a zároveň sa podieľať na smerovaní celej Európy,“ uviedol Kiska.

Podľa prezidenta vstup Slovenska do európskych štruktúr nebol jednoduchý proces. Kiska spomenul aj tri oblasti, v ktorých by mala Slovenská republika napredovať. „Je povinnosťou súčasných politických lídrov ponúkať ľuďom pozitívnu víziu ďalšieho rozvoja spoločnej Európy a miesta Slovenska v spoločnej Európe. Nadávanie na Brusel nevyrieši ani naše domáce trápenia, ani veľké výzvy, ktorým musíme čeliť všetci spoločne. Úspešná budúcnosť nás nečaká vyberaním hrozienok z európskeho koláča, a už vôbec nie posilňovaním slepej cesty nacionalizmu, ktorý sa maskuje za zdravý rozum,“ dodal prezident. Kiska pripomenul, že zodpovední musia viac pozitívne hovoriť aj o Severoatlantickej aliancii. „Nebojme sa slovo NATO hovoriť nahlas. Stalo sa nepísaným pravidlom politického marketingu v súčasnej domácej politike, že k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii sa obzvlášť nahlas hlásiť netreba. Hovorím dnes už možno o väčšine politickej scény, ktorá za zatvorenými dverami rokovacích miestností a pri oficiálnych návštevách v zahraničí strategický záujem Slovenskej republiky nespochybňuje. Len o ňom pred voličmi radšej nehovorí. Pri takomto prístupe politických lídrov nie je veľkým prekvapením, že na rozdiel od výraznej podpory pre spoločnú Európu posudzujú ľudia členstvo Slovenska v NATO oveľa skeptickejšie,“ doplnil.

Na záver Kiska pripomenul, že Slovensko musí zostať silným hlasom v EÚ. „Slovensko musí zostať silným hlasom podporujúcim ďalšie rozširovanie Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Rozširovanie bolo od pádu železnej opony bezkonkurenčne najúspešnejšou politikou EÚ. Bol to najdôležitejší príspevok európskych politikov za posledné tri desaťročia k tomu, že spoločná Európa je pokojná, slobodná a prosperujúca. Nepochybujem, že našu spoločnú budúcnosť ovplyvní naša schopnosť prijať nových členov a pomôcť zaistiť stabilitu a prosperitu našich susedstva. Nesmieme sa vzdať rozširovania priestoru bezpečnosti, slobody a prosperity,“ uzavrel prezident.

Kiska tiež poďakoval osobnostiam, ktoré prijali jeho dnešné pozvanie, ale aj tým, ktorí sa nemohli slávnostného obedu zúčastniť.

Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.

BRATISLAVA 1. mája (SITA) – Slovensko si dnes pripomína pätnáste výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Súčasťou Európskej únie sme sa stali v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami, čo je doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.

Slovenská republika podpísala Európsku dohodu o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 v Luxemburgu. Európsky parlament ju ratifikoval 27. októbra 1993 a Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ. V júni 1995 predložil na summite EÚ v Cannes vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ. Tú však Európska komisia (EK) v októbri 1997 zamietla a vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ. Odôvodnila to neplnením politických kritérií.

V decembri 1997 Európska rada schválila koncepciu rozširovania únie. Taktiež rozhodla, že intenzívne rokovania o členstve bude EÚ viesť s prvou skupinou krajín, teda s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.

Vstupný proces s kandidátskymi štátmi za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín začala EÚ v marci 1998 v Londýne. Slovensko vtedy zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman. V októbri 1998 vyjadrila EÚ vo vyhlásení spokojnosť s priebehom parlamentných volieb na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii SR do európskych štruktúr. Európska rada však v decembri 1998 na summite EÚ vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. Ocenila však pozitívne zmeny na Slovensku, ktoré nastali po parlamentných voľbách. Odporúčanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ dala Európska komisia Slovensku a ďalším piatim kandidátskym krajinám druhej skupiny až v októbri 1999.

Na summite členských krajín EÚ v Helsinkách, ktorý sa konal v decembri 1999, došlo k rozhodnutiu o začatí rokovaní o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. V apríli 2001 oznámila EK, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci Slovensku pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra pre európsku integráciu Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK. Prezident Rudolf Schuster následne v máji 2001 odvolal Pavla Hamžíka z jeho funkcie.

Európsky parlament (EP) schválil v marci 2002 v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska, ale zároveň upozornil na mnohé problémy na Slovensku, najmä na korupciu. V októbri 2002 odporučila EÚ na najvyššej úrovni na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do Únie. V novembri toho istého roku Európsky parlament schválil toto rozšírenie únie, a to najneskôr do 1. mája 2004. Lídri EÚ následne na summite v Kodani v decembri 2002 dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami. K pätnástim členským štátom únie mali pribudnúť Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko.

V apríli 2003 Slovensko spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšírila EÚ o desať nových členov. Všetky pristupujúce štáty sa zhodli, že je to pre Európu historický deň prinášajúci mier, bezpečnosť, stabilitu a nové príležitosti. V máji 2003 sa na Slovensku konalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Slováci v ňom podporili vstup svojej krajiny do EÚ, keď sa za členstvo vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch.

V januári 2004 schválila vláda SR nomináciu bývalého hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa na post eurokomisára. Oficiálne sa Slovensko stalo členom EÚ 1. mája 2004. V marci 2004 vyhlásil predseda NR SR Pavol Hrušovský termín konania prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.