BRATISLAVA 3. marca (SITA) – Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil v Bielej knihe o budúcnosti Európskej únie päť scenárov vývoja, teraz je ale na členských štátoch, aby našli kompromis a povedali si, ako ďalej. Diskusia o tom, čo je pre európsku dvadsaťsedmičku najlepšie, však nemá byť iba medzi politikmi, ale aj s občanmi. Cieľom je, aby sme pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 vedeli, akú Európu chceme. Diskusia o tom, akým smerom sa má Európa vybrať, bude aj na Slovensku. Vypláva to zo slov vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka pre agentúru SITA.
Ako vysvetlil, diskusia medzi lídrami sa začne na Rímskom summite 25. marca. „Občania majú veľký vplyv na chod Európskej únie a nemali by sme si zvoliť scenár, ktorý občania nepodporia. Cieľ Európskej komisie je, aby bolo jasné už pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019, akú víziu Európskej únie chceme. To znamená, aby aj konkrétni politici išli do eurovolieb so svojou víziou, pre ktorú by dostali mandát od občanov,“ ozrejmil časový rámec diskusie s tým, že Juncker svoju víziu spomedzi piatich možných scenárov predstaví v Správe o stave Únie v septembri tohto roka. Potrebné však bude nájsť model, ktorý podporia členské krajiny a ktorý bude akceptovateľný pre všetkých.
Chrenek ale upozornil, že časový rámec diskusie o budúcnosti EÚ má byť nezávislý od rokovaní o brexite. „Proces by nemal byť závislý od toho, akým tempom sa budú uberať rokovania o brexite. Sú to dva rôzne procesy. Diskusia o budúcnosti Únie je proces 27 krajín, ktoré si nanovo určia svoju víziu, akým spôsobom sa bude EÚ rozvíjať,“ ozrejmil šéf Zastúpenia EK na Slovensku.
Únia momentálne čelí viacerým ťažkostiam, mnohým výzvam a rôznym pozíciám členských krajín. V tejto situácii prišla Komisia s Bielou knihou a so scenármi, aby sme si vedeli povedať, čo vlastne chceme a aj zreálniť očakávania od EÚ. „Mnohokrát ľudia očakávajú od EÚ až zázraky v oblastiach, na ktoré nemá dosah. Teraz je to o tom, aby sme si povedali, čo chceme, aby členské krajiny povedali, čo presne chcú, aby sme nemali niekedy protichodné pozície členských krajín, ktoré volajú po návrate kompetencií na národnú úroveň a na druhej strane hneď pri prvom probléme volajú, aby EK prišla s novou legislatívou,“ skonštatoval Chrenek.
Aby aj Slováci rozumeli, akými spôsobmi sa Únia môže do budúcnosti zmeniť, Zastúpenie EK na Slovensku plánuje rôzne diskusie na túto tému. „Máme sériu diskusií po celom Slovensku Café Európa. Práve v predvečer Rímskeho summitu bude tu na Slovensku diskusia o budúcnosti EÚ. Máme plno ďalších podujatí, chodím na školy, plánujeme rôzne podujatia v regiónoch, kde chceme hovoriť o stave EÚ a tom, akým spôsobom sa môže uberať,“ avizoval Chrenek s tým, že ľudia častokrát ani teraz nevedia, čo Únia pre nich môže urobiť. Je preto potrebné hovoriť s nimi o tom, čo by jednotlivé scenáre mohli znamenať. Diskusia o EÚ však nemá byť otázka iba niekoľkých týždňov, bude dlhodobejšia. Na túto tému chcú zintenzívniť spoluprácu s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, úradom vlády, ale snažia sa aj viac zapojiť rezort školstva. „Je to aj o zapájaní mladých ľudí, aby poznali európske práva a príležitosti a vedeli ich využiť. Slovensko zatiaľ vždy vedelo využiť európske šance. Sme v jadre EÚ a verím, že Slovensko bude aj naďalej patriť medzi tie krajiny, ktoré budú v jadre integrácie a budú naplno využívať tie možnosti, ktoré nám Únia ponúka,“ uzavrel Chrenek.
Jean-Claude Juncker predstavil v Bielej knihe päť scenárov budúcnosti EÚ. Prvým je, že sa bude pokračovať v súčasnom smerovaní, druhým, že bude iba jednotný trh, tretí hovorí o viacrýchlostnej EÚ, štvrtý o tom, že EÚ bude mať menej kompetencií, ale v tých, ktoré jej zostanú, bude efektívnejšia. Podľa piateho scenára by sa ešte viac kompetencií prenieslo na Brusel.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
