BRATISLAVA 28. decembra (SITA) - Euro je unikátny projekt, ale to, že je unikátny neznamená, že nepotrebuje ochranu. Európska komisia preto navrhuje niekoľko oparení, ktoré posilnia eurozónu. Okrem nástrojov vo fiškálnej oblasti navrhla aj nástroj na ochranu veľkých investícií či inštitucionálne zmeny. Uviedol to vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
"Euro je unikátny projekt, ktorý priniesol veľa dobrého. Nemáme vysoké inflácie, je lepší prístup k financiám, väčšia stabilita na trhoch, výhody sú aj pri cestovaní, bankových prevodoch, ale to, že tento projekt je unikátny, neznamená, že nepotrebuje ochranu. Tá unikátnosť sama o sebe ho neochráni," povedal Chrenek s tým, že Únia potrebuje dobudovať nástroje, aby sme mala silnú spoločnú menu. "Mnohé sme vybudovali počas krízy. Začali sme s bankovou úniou, tá už je v pokročilom štádiu, ale ešte nie je úplne dobudovaná. Potrebujeme aj nástroje vo fiškálnej oblasti na väčšiu stabilitu a potrebujeme sa pozrieť aj na inštitucionálne nastavenie," pokračoval šéf zastúpenia s tým, že medzi návrhy Komisie patrí zriadenie Európskeho menového fondu. "Tento by staval na dobrom fungovaní stáleho eurovalu, bol by inštitúciou EÚ, nemuseli by sme sa spoliehať na Medzinárodný menový fond. Mali by sme vlastný Európsky menový fond, ktorý by vedel eurozónu lepšie chrániť," uviedol ďalej Chrenek.
Komisia navrhuje aj inštitucionálne zmeny. To v praxi znamená, že navrhuje zriadiť post ministra hospodárstva a financií eurozóny, ktorý by bol zároveň podpredsedom Komisie. "Bolo by to spojenie už existujúcich funkcií. Tým pádom by bola lepšia koordinácia a jednotnejšie zastúpenie vo svete," uviedol Chrenek s tým, že takýto model už existuje v prípade vysokej komisárky pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá zároveň vedie Rady EÚ.
Ďalšie návrhy sú na stabilizáciu, respektíve celkové lepšie fungovanie eurozóny a pomoc krajinám, ktoré chcú pristúpiť do eurozóny. Euro je totiž spoločná mena pre všetky krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Dánska, len niektoré krajiny ešte do eurozóny nevstúpili. "Komisia navrhuje mať aj taký nástroj na pomoc krajinám, ktoré sa chcú dostať do eurozóny. Záujem už prejavilo Chorvátsko, Bulharsko. Je čas, aby sa eurozóna ďalej rozširovala," informoval Chrenek. Ako dodal, po odchode Veľkej Británie bude 85 percent HDP v eurozóne. Bolo by teda dobré, keby sa aj ďalšie krajiny pridali.
Komisia takisto navrhla nástroj na ochranu veľkých investícií. Ako vysvetlil Chrenek, v prípade, že príde kríza a krajiny potrebujú šetriť, aby nemuseli zastaviť veľké investície, mohli by čerpať z tohto fondu a pokračovať v investíciách. Ďalším nástrojom je útvar pre podporu štrukturálnych reforiem. "Pretože kríza v Európe bola aj preto, že mnohé krajiny zanedbali štrukturálne reformy, neinvestovali do zlepšenia podnikateľského prostredia, do vzdelávania, do výskumu. Práve v tejto oblasti európske krajiny potrebujú robiť viac," informoval ďalej vedúci Zastúpenia EK.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
