BRATISLAVA 17. decembra (SITA) – Krajiny západného Balkánu robia náročné reformy, aby splnili podmienky a aby pokročili na svojej ceste do Európskej únie. „Tento polrok, počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ, sa otvorili rokovania v štyroch kapitolách so Srbskom a v dvoch kapitolách s Čiernou horou. Rada EÚ tiež požiadala Komisiu o posúdenie toho, či Bosna a Hercegovina je pripravená na začatie rokovaní, či má dostať kandidátsky status," povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
„Myslím, že Európska únia má lepšiu reputáciu mimo Európskej únie ako vo vnútri Únie. Stále je príkladom pre mnohé krajiny sveta, pre iné kontinenty a to, že je stále atraktívna, o tom svedčí aj to, že krajiny západného Balkánu chcú vstúpiť do EÚ,“ uviedol zástupca EK na Slovensku.
Okrem krajín západného Balkánu EÚ spolupracuje aj so šiestimi krajinami na východ od jej hraníc – s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Tieto krajiny sú súčasťou Východného partnerstva, pričom Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko chcú bližšie vzťahy s Bruselom. „Tu tiež napredujeme. Boli podpísané asociačné dohody s viacerými krajinami, teraz je veľký pokrok pri liberalizácii vízového režimu s Ukrajinou a Gruzínskom,“ povedal Chrenek s tým, že systém Východného partnerstva do veľkej miery závisí od partnerov.
„Čím viac spolupráce, čím väčšie napredovanie, tým väčšia podpora od EÚ. Je to vzájomný proces. Niektoré krajiny, napríklad Ukrajina, Gruzínsko, prípadne Moldavsko, chcú napredovať rýchlo, ale záujem iných krajín je nižší a podľa toho celý proces pokračuje. Je to na jednotlivých krajinách,“ dodal Chrenek.
pu;lv
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
