Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 8. februára (SITA) - Slovensko nebolo zasiahnuté obrovským prílevom migrantov, ktorý v roku 2015 a 2016 postihol Európu. Napriek tomu Slováci vo všeobecnosti nie sú ochotní pomáhať utečencom, ktorí skutočne potrebujú a utekajú zo svojich krajín v obave o život. Na diskusii s názvom Migrácia: mýty a realita, ktoré zorganizovalo zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, to dnes povedala šéfka Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku Zuzana Vatráľová. Za negatívny postoj Slovákov k migrantom a cudzincom podľa nej môžu najmä nesprávne dojmy, mýty a dezinformácie, ktoré sa pokúsila v diskusii vyvrátiť. "Považujem za dôležité tieto mýty búrať, pretože ohrozujú reálnych ľudí, ktorí potrebujú pomoc a ochranu," zdôraznila.
Podľa štatistík na Slovensku bolo v minulom roku 93 300 migrantov alebo cudzincov s povolením na pobyt. Tvoria tak približne 1,7 percenta celkovej populácie a ich počet zodpovedá mestu ako napríklad Prešov. "Je to šiesty najmenší počet cudzincov v rámci EÚ. Česko má napríklad podiel štyri percentá cudzincov na populáciu a Poľsko len 0,3-percentý podiel," uviedla s tým, že počet cudzincov sa síce na Slovensku z roka na rok zvyšuje, väčšina, až 55 percent však pochádza z krajín EÚ. Pokiaľ ide o ich právne postavenie v rámci EÚ, nie sú to podľa Vatráľovej skutoční migranti. Najviac cudzincov z krajín mimo Únie sem prechádza z Ukrajiny (14 percent). Väčšina z nich sú v produktívnom veku a prišli sem za prácou. "Na Slovensku nie je priveľa cudzincov a v porovnaní s inými krajinami je ich málo," vyhlásila s tým, že najčastejší mýtus, že cudzincov je tu priveľa, tieto štatistiky vyvracajú. Na porovnanie uviedla, že na celom svete je štvrť miliardy medzinárodných migrantov, čo by predstavovalo piaty najľudnatejší štát na svete po Číne, Indii, USA a Indonézii. Tento počet predstavuje 3,5 percenta svetovej populácie.
Slováci majú podľa Vatráľovej strach najmä z nelegálnych migrantov, pričom na Slovensku minulý rok zachytili len asi 2 000 takýchto cudzincov. "Aj ich počet sa z roka na rok síce zvyšuje, ale veľmi pomaly. Je ich úplné minimum," konštatovala. Počet žiadateľov o azyl na Slovensku vlani dosiahol číslo 146, pričom podľa Vatráľovej niektoré krajiny registrujú takýto počet za jediný deň. Azyl v roku 2016 dostalo 170 ľudí, ďalším desiatkam bola udelená takzvaná doplnková ochrana. "Chcem zdôrazniť, že ak je na Slovensku pocit, že je tu priveľa žiadateľov o azyl a malo by ich byť menej, tak to neplatí a bojujeme proti neviditeľnému nepriateľovi," zdôraznila.
Ďalší mýtus je, že cudzinci berú domácim prácu, no podľa štatistík väčšinou zapĺňajú pracovné miesta, o ktoré domáce obyvateľstvo nemá záujem. Tvrdenia, že cudzinci sú záťažou pre štátny rozpočet, považuje Vatráľová za nepravdivé, pretože väčšina pracuje a je "skôr prínosom a prispieva do spoločného". Subjektívnym je podľa Vatráľovej aj mýtus, že cudzinci páchajú viac kriminálnych činov, štatistiky však hovoria, že len 1,4 percenta z nich sa na Slovensku dopustilo nejakej trestnej činnosti, čo je oveľa menej v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom. "V posledných rokoch sa skôr cudzinci stávajú na Slovensku obeťou kriminality," povedala. Obavy z prenosu chorôb migrantmi taktiež nie sú opodstatnené, pretože všetci prechádzajú lekárskym vyšetrením. "O zdravotnom stave cudzincov, ktorí žijú na území Slovenska, má štát lepší prehľad ako o vlastnom obyvateľstve. Cudzinci musia dokladovať, že nešíria žiadne prenosné choroby," zdôraznila Vatráľová.
nr;kh
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
