BRATISLAVA 29. decembra (SITA) – Hoci migrantov nesmieme považovať len za čísla, na hraniciach je dôležité určiť už počas prvých 24 hodín, koľkí z nich nárok na azyl majú a koľkí nie. Agentúre SITA to povedal minister vnútra Robert Kaliňák. "Azylová politika má byť prísna, pretože si musíme byť stopercentne istí, či ten človek bol individuálne prenasledovaní,“ vysvetlil minister.
Zo všetkých žiadateľov o azyl v Európe má podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka právo na azyl asi len desať percent, zvyšných 90 percent sú ľudia, ktorí do Európy prichádzajú za iným účelom. "Máme tu ľudí, ktorí u nás päťkrát za sebou žiadali o azyl a vždy z iného dôvodu. A práve tých 90 percent nám vždy komplikuje situáciu, aby sme tým desiatim percentám, čo naozaj pomoc potrebujú, ju aj poskytli,“ povedal Kaliňák. Tých 90 percent migrantov, ktorí podľa ministra vnútra prichádzajú do Európy, presne vie, kam smeruje, už keď sa vydáva na cestu. "Niekde majú svoje rodiny a kamarátov, za ktorými chcú ísť. Majú presnú adresu,“ zdôraznil Kaliňák. Ich cieľom sú najmä Nemecko a Švédsko. "Cez Rakúsko, ktoré patrí k najrozvinutejším krajinám Európskej únie, prešlo v septembri 2015 približne 200-tisíc utečencov, ale len osemtisíc požiadalo o azyl. Tých zvyšných 95 percent považovalo Rakúsko za nerozvinutú krajinu tretieho sveta? Nie,“ povedal minister. Ich predstavou je podľa Kaliňáka len ich cieľová krajina, preto ich žiadna iná, cez ktorú prechádzajú, nemôže zastaviť.
Riešením migračnej krízy preto nie je podľa ministra vnútra ich relokácia. Ako príklad uviedol neúspešnú relokáciu migrantov z Grécka do Luxemburska. "Luxembursko ako jedna z najbohatších krajín dostala 30 ľudí. Dvadsať jej okamžite odišlo. A to si myslím, že je to bohatá krajina,“ povedal šéf rezortu vnútra.
Za nepochopenie azylovej politiky považuje udeľovanie azylu ľuďom z krajín, ktoré sú za normálnych okolností bezpečné, napríklad Pakistan, Afganistan a Bangladéš. Zdôraznil, že azyl bol vymyslený pre tých, ktorí sú prenasledovaní a utekajú pred vojnou. "V súčasnosti sú to ľudia zo Sýrie, ktorým musíme poskytnúť dočasnú ochranu, aby sa po skončení konfliktu mohli vrátiť naspäť,“ zdôraznil minister.
Európa sa podľa Kaliňáka musí začať správať ako veľmoc. Buď pomôže vnútornému rozvoju tých krajín, z ktorých ľudia utekajú bez nároku na azyl, alebo môže Európa očakávať katastrofu. "Pretože urobiť úspešnú integráciu pri takom vysokom počte migrantov nie je možné,“ dodal Kaliňák s tým, že je to dokonca proti pravidlám celej integrácie.
Východiskom pre týchto ľudí podľa neho nie je priviesť ich všetkých do Európy. "Musíme sa začať pozerať na veci realisticky... trápi ma, keď ktokoľvek nevinný umrie napríklad na mori, ale vydal sa tam na základe svojho rozhodnutia,“ povedal Kaliňák. Prijímanie ľudí, ktorí sa do Európy dostanú napríklad cez Stredozemné more, preto musí podľa jeho slov skončiť čo najskôr. "Keď budeme naďalej podporovať 'diaľnicu' po Stredozemnom mori, potom musíme rátať s tým, že práve týmto prístupom máme na svedomí tie obete, ktoré sa na mori utopia,“ dodal Kaliňák.
Na prvom mieste musí byť podľa ministra vnútra bezpečnosť občanov Slovenska či Európskej únie. "Potom sa budeme cez presídľovacie programy starať o tých, ktorí sú ohrození na svojich životoch,“ dodal.
Podľa dostupných údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) vzrástol počet medzinárodných migrantov zo 152 miliónov v roku 1990 na 244 miliónov osôb v súčasnosti. Spolu s počtom 38,2 milióna vnútorných vysídlencov žije na svete 59,5 milióna utečencov a žiadateľov o azyl. Viac ako polovica utečencov pochádza zo Sýrie, Afganistanu a Somálska. Podľa výsledkov európskeho štatistického úradu (Eurostat) požiadalo v roku 2015 o azyl v Európe 1,2 milióna ľudí. Najviac ich bolo zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Podľa údajov z Ministerstva vnútra SR požiadalo na Slovensku o azyl od roku 2015 až do súčasnosti 457 ľudí, získalo ho 172 z nich.
mt;di
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
