BRATISLAVA 6. septembra (SITA) - Strana Most-Híd nie je prekvapená rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktorý dnes zamietol žaloby podané Slovenskom a Maďarskom proti dočasnému mechanizmu povinného premiestňovania žiadateľov o azyl v Európskej únii. Toto rozhodnutie sa podľa Mostu-Híd dalo očakávať aj preto, lebo jedným zo základných princípov fungovania európskeho spoločenstva je solidarita nielen s utečencami, ale aj s krajinami, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Ako uviedol Most-Híd vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa Klára Debnár, strana bola proti podaniu žaloby pre povinné kvóty na migrantov zo strany Slovenska. „Pri vstupe do vlády sme rokovali s našimi partnermi aj o jej stiahnutí, no pre ich odmietavý postoj sa tak nestalo,“ píše sa vo vyhlásení. Most-Híd zároveň zdôrazňuje, že povinné kvóty odmieta, lebo nefungujú. „Riešením na problémy tejto celoeurópskej krízy je pravdepodobne súbor opatrení, ktoré budú prihliadať na vývoj migračnej krízy a budú intenzívnejšie riešiť problémy tam, kde vznikajú,“ uvádza Most-Híd.
Veronika Remišová z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) vyjadrila presvedčenie, že premiér Robert Fico nemal podpísať Lisabonskú zmluvu o fungovaní Európskej únie bez toho, aby si vyrokoval výnimky, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem tak, ako to urobili iné krajiny Európskej únie. „Migračnú krízu mal riešiť v čase, keď vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov,“ uviedla v reakcii na rozhodnutie európskeho súdu.
Súdny dvor EÚ tvrdí, že mechanizmus povinných kvót Európskej rady skutočne a primerane prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015. Preto žaloby, ktoré sa týkali prerozdelenia 120-tisícov utečencov, zamietol v plnom rozsahu. Mechanizmus kvót podľa súdu umožňuje inštitúciám EÚ prijať všetky potrebné dočasné opatrenia ako účinnú a rýchlu odpoveď na núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu vysídlených osôb. Keďže rozhodnutie, ktoré Slovensko a Maďarsko napadli, je nelegislatívnym aktom, podľa najvyššieho súdneho tribunálu EÚ na jeho prijímanie sa nevzťahovali požiadavky na účasť národných parlamentov.
Žalobu pre povinné kvóty na migrantov Slovenská republika oficiálne podala 2. decembra 2015. „Podávame žalobu proti Rade Európskej únie z titulu prijatia rozhodnutia ministrov vnútra z 22. septembra o tzv. povinných kvótach, ktoré boli prijaté väčšinovým hlasovaním napriek odporu niektorých členských štátov,“ objasnil vtedy premiér Robert Fico. Proti kvótam vtedy boli okrem Slovenska aj Česko, Maďarsko a Rumunsko. Podľa Fica žiadame, aby súd toto rozhodnutie o zavedení povinných kvót vyhlásil za neplatné a aby Rada bola zaviazaná náhradou trov konania. „Tvrdíme, že toto rozhodnutie, ktoré Rada ministrov vnútra prijala, je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, ktorá jasne konštatovala, že sa nebudú prijímať povinné kvóty,“ vyhlásil premiér.
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
