BRATISLAVA 19. júla (SITA) - Výskum a inovácie sú základom hospodárskeho rastu. V Európe potrebujeme oveľa viac výskumu. Budeme potrebovať ďalší milión nových výskumných pracovníkov do roku 2020, ak Európa chce splniť svoj cieľ troch percent HDP do výskumu a vedy. Na dnešnej tlačovej besede po rokovaní ministrov EÚ zodpovedných za konkurencieschopnosť vo výskume to povedal eurokomisár pre vedu, výskum a inovácie Carlos Moedas, podľa ktorého je potrebné zvýšiť objem investícií do týchto oblastí a nastaviť potrebné reformy na zvýšenie ich efektívnosti a prínosov.
Ministri diskutovali o opatreniach na podporu mladých výskumníkov, ako je napríklad zvýšenie atraktivity vedeckej kariéry či podpora mobility a investícií do ľudského potenciálu vo výskume a vývoji. Témou diskusie bol aj rozvoj európskeho výskumného, vývojového a inovačného ekosystému inovatívnych malých a stredných podnikov.
Minister školstva Peter Plavčan uviedol, že diskutovali aj o článkoch pripravovanej Bratislavskej deklarácie mladých výskumníkov, ktorú vo forme prílohy k záverom Rady predložia na prijatie na zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť 29. novembra v Bruseli. Slúžiť by podľa Plavčana mala ako dokument na podporu ďalšieho rozvoja kariér mladých výskumníkov v EÚ. Na neformálnom rokovaní ministrov sa zúčastnili aj mladí výskumníci. Študentka Univerzity Karlovej v Prahe Emília Petríková uviedla, že pri tvorbe Bratislavskej deklarácie mladých výskumníkov bola skupina asi 20 mladých výskumníkov, ktorí ju vytvorili v spolupráci so slovenským predsedníctvom a Európskou komisiou. Deklarácia je podľa nej výborne pripravený dokument, ktorý obsahuje všetky problémy výskumníkov a riešenia najdôležitejších problémov.
Mladí výskumníci sa dnes vyjadrili aj k problémom, ktoré ich zasahujú. Ako uviedla Petríková, medzi najväčšie problémy mladých výskumníkov patrí nestabilita pracovnej pozície, problém s kariérnou štruktúrou či problém s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom a nedostatok príležitostí pre najmladších výskumníkov. Často je podľa nej záťažou aj administrácia a byrokracia, ktorá súvisí s grantmi pre výskumníkov. Dodala však, že existujú veľké rozdiely na úrovni grantov aj krajín.
Ako uvádza vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, Slovensko má do roku 2020 k dispozícií značné európske prostriedky na vedu, výskum a podporu inovácií. "Najdôležitejší v súčasnom programovom období je operačný program Výskum a inovácie, ktorý pracuje s rozpočtom 2,26 miliardy eur. Program sa zameriava na podporu výskumu, technologického vývoja a inovácií a na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu rastu malých a stredných podnikov na Slovensku. Vďaka programu narastie podiel podnikov využívajúcich výskum, vývoj a inovácie o 10 percent, bude podporených takmer 13 000 podnikov vrátane 1 400 startupov a vytvorí sa 4 000 nových pracovných miest. Očakáva sa aj zvýšenie počtu výskumníkov na Slovensku o vyše 1 000," hovorí Chrenek s tým, že slovenskí vedci, spoločnosti a startupy však môžu významne profitovať aj z celoeurópskeho projektu Horizont2020 na podporu výskumu a inovácií. Program má rozpočet 77 miliárd eur a zameriava sa na tri hlavné priority: excelentnú vedu, vedúce postavenie priemyslu a zvládnutie spoločenských výziev 21. storočia. Program obsahuje aj finančný nástroj pre malé a stredné podniky, ktorý má pomôcť podnikom vyvinúť inováciu a následne ju úspešne priviesť na trh.
bl
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
