Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 6. februára (SITA) - Poslanci Európskeho parlamentu za Smer-SD odmietajú vytváranie spoločnej európskej kandidačnej listiny, ktorá by mala čiastočne zastrešiť mandáty odchádzajúcich poslancov z Veľkej Británie. Informovala o tom Monika Beňová. "Podporujeme systém prerozdelenia do jednotlivých členských štátov, keďže ten korešponduje s mandátom, ktorý je daný priamo občanmi jednotlivých členských štátov pre svojich zástupcov v priamych voľbách," informovala vo vyhlásení Beňová. Za Smer sú v europarlamente okrem Beňovej aj Monika Smolková a Vladimír Maňka.
"Vítame návrh jedného nového mandátu pre Slovenskú republiku, o ktorom budeme tento týždeň na schôdzi EP hlasovať. Slovenská republika tak bude môcť vyslať do EP 14 zástupcov, namiesto doterajších 13. V rámci V4 takúto možnosť získa už iba Poľsko," píše sa ďalej vo vyhlásení. Europoslanci za Smer podľa Beňovej naďalej trvajú na tom, že zvyšných 46 voľných poslaneckých miest má byť k dispozícii buď novým členským štátom, ktoré k Európskej únii pristúpia v budúcnosti, alebo ich treba prerozdeliť medzi súčasné členské krajiny. "Vytváranie európskej kandidátky je odklonom od myšlienky priblíženia sa občanom a vytvorí skôr priestor pre obsadenie týchto postov pre veľké krajiny s vyšším počtom voličov," myslia si europoslanci.
Podľa návrhu európskeho ústavného výboru by po odchode Londýna mal klesnúť počet europoslancov zo 751 na 705. Briti majú v EP 73 mandátov. Výbor navrhol dočasne zamraziť 46 kresiel, ktoré by neskôr mohli byť priradené krajinám, ktoré v budúcnosti vstúpia do EÚ, alebo by mohli byť čiastočne obsadené kandidátmi zvolenými z celoeurópskej listiny. Zvyšných 27 britských kresiel by sa podľa poslancov malo rozdeliť medzi 14 členských štátov, ktoré sú na základe súčasného prerozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené. Slovensko by si polepšilo o jedno kreslo, zo súčasných 13 na 14. Pokiaľ ide o paneurópsku kandidátku, zriadenie nadnárodného volebného obvodu v rámci Únie by podľa poslancov posilnilo pocit občianskej príslušnosti k EÚ a európskeho charakteru volieb do EP. O tomto návrhu bude plénum hlasovať v stredu. V stredu ich čaká aj diskusia a hlasovanie o spitzenkandidátoch - možných predsedoch Európskej komisie. Spitzenkandidáti sú kandidáti, ktorých navrhne frakcia. Tá, ktorá získa vo voľbách najviac poslancov, získa aj post šéfa EK. Niektorým sa však toto nepáči, chcú, aby šéfa EK navrhli členské štáty a parlament ho schválil. Týmto témam sa budú venovať aj premiéri a prezidenti na špeciálnom summite 23. februára v Bruseli.