SOCIÁLNE: Dlhodobo vysoká nezamestnanosť podľa Mihála znižuje mzdy

17. 02. 2014 | Kategória: Nezaradené

BRATISLAVA 14. februára (SITA) - Dlhodobo vysoká nezamestnanosť podľa poslanca Jozefa Mihála (SaS) znižuje mzdy. Uviedol to na štvrtkovom seminári venovanom nezamestnanosti na Slovensku, ktorý zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Zákonník práce podľa opozičného poslanca predstavuje už aj psychologickú bariéru prijímania zamestnancov najmä do malých firiem. V tejto súvislosti spomenul hrozbu pokuty až do 2 tisíc eur za oneskorené nahlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Upozornil, že počas roka zaznamenala Sociálna poisťovňa 20-percentný pokles registrovaných živnostníkov.
Riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR Martin Filko na seminári upozornil, že štatistiky nezamestnaných ovplyvňujú Rómovia prekvapujúco málo. Väčšina Rómov je podľa neho neaktívnych, nie nezamestnaných. V porovnaní so zahraničím je na Slovensku vypuklejší problém s dlhodobou nezamestnanosťou mladých ľudí, ktorá je výrazne vyššia už krátko po skončení školskej dochádzky.
Medzi riešeniami odporúčal Filko zlepšiť fungovanie úradov práce, či obmedziť aktivačné práce. Prípadná úprava v odvodovom zaťažení ľudí s nízkym príjmom podľa neho nastane až po vyhodnotení odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaných, ako aj programov dotujúcich nákladov práce v rámci aktívnych politík na trhu práce.
Štátny tajomník rezortu práce a sociálnych vecí Branislav Ondruš považuje za kľúčové riešenia vysokej nezamestnanosti zvyšovanie podielu miezd na hrubom domácom produkte a viac praktickej výchovy na stredných odborných školách.
Príčin vysokej nezamestnanosti na Slovensku je podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša viacero. "Predovšetkým ide o takzvanú pascu neaktivity, keď sa kvôli vysokým sociálnym a zdravotným odvodom, ako aj kvôli prudkému kráteniu sociálnych dávok pri rastúcom príjme najmä ľuďom s veľmi nízkym príjmom neoplatí legálne pracovať. V dnešnom systéme, ak človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi zarobí v hrubom jedno euro, stratí na dávkach až 75 centov,“ zdôraznil.
Ako ďalšie príčiny Goliaš uviedol zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, nedostatočne pružný trh práce a vzdelávací systém, nízku efektívnosť aktívnych politík trhu práce, ako aj nevhodné podmienky pre zamestnávanie žien s deťmi.


pu