BRATISLAVA 5. decembra (SITA) - Európska únia spúšťa projekt European Human Biomonitoring Initiative. Krajiny EÚ tak budú skúmať prítomnosť a množstvá vybraných chemických látok v ľudskom tele. Cieľom je získať vedecky podložené dôkazy o zaťažení ľudského organizmu chemickými látkami a pripraviť podklady pre legislatívu na reguláciu chemických látok vo výrobkoch. Súčasťou projektu sú aj slovenské inštitúcie, a to Úrad verejného zdravotníctva SR, Slovenská technická univerzita, Slovenská zdravotnícka univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa. Agentúru SITA o tom informovala manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity Andrea Settey Hajdúchová.
Do projektu je zapojených viac ako 130 zdravotníckych a výskumných inštitúcií z 26 krajín Európskej únie. Projekt European Human Biomonitoring Initiative je naplánovaný na päť rokov. V prvom roku bude hlavnou úlohou zhromaždiť existujúce údaje o prítomnosti chemických látok v ľudskom tele a ich účinkoch, ktoré sú známe z výskumných a vedeckých štúdií európskych krajín a určiť ich relevantnosť. Ďalšie obdobie bude patriť samotnému výskumu – odoberaniu a analýze vzoriek. Odoberanie vzoriek bude spojené s vyplňovaním rozsiahlych dotazníkov, ktoré bude zahŕňať informácie o zdravotnom stave, stravovacích návykoch, o životnom štýle či špecifikách lokality, v ktorej obyvatelia žijú. To všetko pomôže zistiť zdroj chemických látok a ich cesty do organizmu.
Katarína Halzlová z Úradu verejného zdravotníctva hovorí, že cieľom projektu je získať čo najviac informácií a dôkazov o vplyve chemických látok na zdravie obyvateľov. "Chemické látky sa stali bežnou súčasťou nášho života, nachádzajú sa všade okolo nás – v potravinách, v kozmetike, vo vode, v budovách a v zariadeniach našich bytov a kancelárií - a je potrebné poznať ich vplyv na ľudský organizmus. Do projektu je zapojený veľký diapazón odborníkov v celej Európe - od lekárov, verejných zdravotníkov cez analytikov a zdravotníckych štatistikov, biológov, legislatívcov a, samozrejme, chemikov rôznej odbornosti – analytických chemikov, organikov až po tých, ktorí skúmajú účinky chemických látok na organizmus,“ vysvetľuje Halzlová.
Ivan Špánik z Ústavu analytickej chémie Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU dodáva, že v druhej fáze sa do projektu zapoja odborníci z analytickej chémie, a teda vo významnej miere aj Slovenská technická univerzita. "Zatiaľ projekt predpokladá monitorovanie deviatich skupín chemických látok, o ktorých máme nedostatočné vedomosti a minimum dôkazov o ich škodlivosti na ľudské zdravie. Analýzou biologického materiálu (moč, vlasy) odobratého od respondentov v chemických laboratóriách sa bude zisťovať prítomnosť a množstvá sledovaných skupín chemických látok v ľudskom organizme. Následne bude potrebné určiť, ktoré chemické látky majú zvlášť závažný negatívny vplyv na zdravie, ktoré z nich sú pre ľudské telo toxické,“ hovorí Špánik.
To, ktoré skupiny chemických látok budú vedci skúmať, je výsledkom diskusie krajín. Každá mala možnosť navrhnúť skupinu, ktorá je pre ňu dôležitá. Slovenské priority sa do zoznamu dostali. Ide predovšetkým o ftaláty, polycyklické aromatické uhľovodíky PAU, bisfenol a takzvané „spomaľovače horenia“ a zmesi chemických látok. Ako uviedla Settey Hajdúchová, ftaláty predstavujú skupinu látok, ktoré sa používajú prevažne ako „zmäkčovadlá“, a ktoré dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Polycyklické aromatické uhľovodíky vznikajú prevažne pri nedokonalom spaľovaní. Ich zdrojom sú podniky, ale aj spaľovacie motory áut či individuálne vykurovanie. V domácnostiach je zdrojom aj cigaretový dym, sviečky či tepelná úprava potravín (napríklad grilovanie). Bisfenol A je chemická látka, ktorú používajú pri výrobe plastov, napríklad fliaš, plastových riadov či medicínskych plastov. So spomaľovačmi horenia sa stretávame v rôznych produktoch, a to od elektroniky cez nábytok, plasty až po oblečenie a iné textílie. Odborníci očakávajú zaujímavé výsledky aj pri sledovaní zmesí chemických látok, pretože doterajšie vedecké štúdie väčšinou chemické látky sledujú jednotlivo.
Celkový rozpočet projektu schémy Horizont 2020 je 60 miliónov eur. Jeho výsledky sa stanú súčasťou európskej databázy chemických látok. Databáza sa rozšíri o validné a zásadné informácie o prítomnosti a vplyve chemických látok na ľudský organizmus.
mt;to
© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené
bez obmedzení.
