Vyšlo aj v DOM
BRATISLAVA 1. marca (SITA) - V uplynulom roku už tretím rokom pokračovala a pretrváva nepriaznivá zmena vonkajšieho bezpečnostného prostredia, pričom Slovenská republika je osobitne znepokojená pokračujúcou nestabilitou na východ od svojich hraníc, ale aj celkovo v širšom európskom susedstve. Prepojenie terorizmu v susedstve EÚ s terorizmom vnútri EÚ vytvára atmosféru strachu a prispieva k nárastu podpory pre radikálne politické strany. EÚ sa nevyhla ani vnútornému napätiu, ako napríklad brexitu. Úloha Severoatlantickej aliancie (NATO) ako základného piliera zaručenia obrany sa v kontexte dynamiky zmien opätovne potvrdila. Prijatím Spoločnej deklarácie o zintenzívnení spolupráce medzi NATO a EÚ v oblasti bezpečnosti Slovensko prispelo k udeleniu silného mandátu pre zbližovanie oboch inštitúcií do budúcna. Uvádza sa to v správe o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2016 a jej zameraní na rok 2017, ktorú dnes vláda schválila. Zahraničná politika v roku 2016 podľa tohto dokumentu plnila zámery programového vyhlásenia vlády na roky 2016-2020, ktoré potvrdilo kontinuitu proeurópskej a proatlantickej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.
Prioritným regionálnym formátom Slovenska bola Visegrádska štvorka. Vzhľadom na aktuálne tendencie v rámci V4 bude SR presadzovať, aby skupina ponúkala konštruktívne východiská zo súčasných kríz, ktorým je EÚ vystavená. Prirodzeným záujmom SR je zabrániť vytváraniu možných nových deliacich čiar medzi Východom a Západom. Okrem pravidelných stretnutí politických predstaviteľov V4 na vysokej úrovni bude v roku 2017 pokračovať politický dialóg vo formáte V4+. Slovenská republika od 1. januára prevzala rotujúce predsedníctvo v Medzinárodnom vyšehradskom fonde, bude sa usilovať o posilnenie strategického riadenia tejto medzinárodnej organizácie so sídlom v Bratislave.
Pokiaľ ide o susedné krajiny, správa pripomína, že štvrté spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády vytýčilo nové projekty bilaterálnej spolupráce, najmä v oblasti obrany a bezpečnosti, vnútra, energetiky, dopravy a kultúry. Krajiny schválili koncepciu spolupráce pozemných síl oboch armád. SR vymenovala národného koordinátora prípravy osláv spoločných výročí v roku 2018. V roku 2017 bude prioritou zlepšenie vzájomných väzieb v oblasti energetiky, najmä na úrovni prevádzkovateľov plynárenských prepravných sietí a na rozvoj projektov v oblasti cestnej a železničnej infraštruktúry. V centre pozornosti bude prehlbovanie spolupráce obranných a bezpečnostných zložiek oboch štátov, vrátane výmeny informácií a skúseností v oblasti migrácie a azylovej politiky.
Pokiaľ ide o vzťahy s Maďarskom, ktoré sú na historicky najlepšej úrovni, kľúčovou oblasťou spolupráce je rozvoj ekonomických vzťahov. Akcelerácia budovania cezhraničnej dopravnej infraštruktúry bude prioritou spolupráce v ďalšom období. S Poľskom sú na rok 2017 naplánované 2. medzivládne konzultácie a 3. zasadnutie predsedníctiev NR SR a poľského Sejmu. K prioritám kooperácie s Rakúskom bude patriť intenzívna koordinácia rozvoja a modernizácie dopravných prepojení, spolupráca v inovačno-výskumnej oblasti a realizácia nových projektov cezhraničnej spolupráce.
Stabilita a bezpečnosť Ukrajiny boli a zostávajú prioritou zahraničnej politiky SR vo východnej Európe. Slovensko bude aj naďalej podporovať stabilitu a bezpečnosť, teritoriálnu integritu a suverenitu Ukrajiny a jej európsku orientáciu. Záujmom je zdynamizovanie vzťahov Ukrajiny so SR aj s EÚ v kontexte Asociačnej dohody.
Správa sa venuje okrem iného aj bezpečnostnej situácii, pričom konštatuje, že zásadné zlepšenie bezpečnostného prostredia uplynulý rok nepriniesol, pribudli bezpečnostné výzvy, na ktoré bolo treba hľadať efektívne odpovede na rôznych úrovniach. Správa pripomína, že vychádzajúc z potreby revízie národných strategických dokumentov a aj vzhľadom na meniacu sa podobu terorizmu Slovensko pristúpilo k tvorbe novej Bezpečnostnej stratégie. Tú by tento rok mala schváliť vláda a následne parlament. Na pokračujúci fenomén vzájomného prepojenia vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a stierania hraníc medzi vojenskými a nevojenskými hrozbami bude potrebné reagovať väčšou spoluprácou všetkých rezortov na strategickej úrovni. Základným pilierom obrany Slovenska ostáva NATO.